tráva -y tráv ž.
1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u; zelený ako t.
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y; lúčna t., viacročné t-y; morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov
3. subšt. marihuana: fajčiť t-u
● iron. → počuť t-u rásť; už na ňom t. rastie už je pochovaný; žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú; → svetská sláva poľná t.;
trávový príd.: t-á zeleň; t-é semeno;
trávny príd. k 2: t. porast; poľnohosp. t-e miešanky;
trávička -y ž. zdrob. expr.
tráva -vy tráv ž.
tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávu • pažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažiti • trávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávy • odb. travina
tráva, -y, tráv ž. všeobecný názov pre rastliny rastúce na lúkach, pasienkoch, pažitiach, medziach ap.; zelený porast lúk, pasienkov, medzí ap.: zelená t., šťavnatá t., hustá, bujná t., poľná t.; suchá t.; stepná t.; nízka, vysoká t.; dvor mu trávou zarastá (Vaj.); pôdohosp. lúčna t., sladká, kyslá, tvrdá t., šľachtená t.; jednoročná, viacročná t.; nár. panská t. druh okrasnej rastliny; obch. morská t. listy z morskej rastliny na vypchávku matracov a kresiel; bot. trávy starší názov pre čeľaď lipnicovitých
● ostať, byť (zelený), ozelenieť ako t. zblednúť, byť bledý od strachu, od bolesti ap.; počuť, ako t. rastie, počuť t-u rásť počuť, vidieť neskutočné, nemožné veci, v každej maličkosti vidieť symptóm veľkých vecí; už na ňom t. rastie zomrel, je v hrobe; rastie ako t. v poli ponechaný sám na seba, opustený (napr. o sirote); Kadiaľ vojsko chodí, tráva sa nerodí (prísl.) všetko je zničené, vyplienené. Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (prísl.) nestojíme o veci, z ktorých nemáme momentálny osoh; oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná. Svetská sláva — poľná tráva (prísl.) skoro zaniká, je chvíľková;
trávička, -y, -čiek i trávka, -y, -vok ž. zdrob. expr.
tráva ž zelený porast na lúke al. pasienku: ktoz drwa ruba aneb trawu kosy (ŽK 1473); stadem Gych Milosti konskim a klyseczim sylu a moczi a kwaltom trawu wypasel (TRENČÍN 1582); Buh wolum seno, slamu, trawu ordinowal (SP 1696); layno wolowe w letie brane gest obmekčugicy, neb trawu geďy (HL 17. st); na stranu mestecžka kosgewal trawu a seno hrabawal (LIPTOV 1733); nassel chlapczow w obeczneg dedinskeg trawe, kteru sy dedina pre woganske kone zahagila bola (N. MESTO n. V. 1746); od welkeho sucha potoky, studnie wischlj, list na stromowj, trawa w poli wihorela (KT 1753) F. zetňe te smrt gako trawu (GŠ 1758) ľahko, hravo; wsseliké telo tráwa a wsseliká sláwa gako kwet polni (VP 1764) (o nestálosti svetských vecí) svetská sláva, poľná tráva; -ička dem: pas nas na horach zelenych, na trawicžkach přeroskossnych (BAg 1585); jak je smutná mám pásti, an trávičky není (ASL 1603-04); trawycka zelena urod wssech bilyna (BV 1652); mezy skalami kde-tu predce trawičku, ačkoliw suchu, ku swemu obžiweni nachazagu (VOv 1779)