verejný príd.
1. vzťahujúci sa na celú spoločnosť, týkajúci sa jej organizovaného života, spoločný: v. prospech; v-é záujmy, op. súkromné; v. poriadok, v. činiteľ; v-á správa administratíva
2. kt. sa koná za (možnej) prítomnosti všetkých, op. tajný: v-é zhromaždenie, v-é hlasovanie; v-á pochvala, v-é vystúpenie; v-á súťaž ponuková súťaž na získanie istej objednávky ap.
3. určený verejnosti: v-é budovy, v-á doprava, v-é zásobovanie; v. dom dom prostitúcie, nevestinec
4. všeob. rozšírený, známy, všeobecný: v-á mienka, v-é pohoršenie, v. škandál
● v-é tajomstvo všeobecne známa vec;
verejne prísl.: v. oznámiť, vystúpiť; v. prístupný pre verejnosť