Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pršať -í -ia bud. bude p./poprší nedok.

1. (o daždi) padať v drobných kvapkách z oblakov: neos. p-í; p-l drobný dážď

2. husto padať ako dážď: lístie p-í zo stromov;

pren. strely p-li zo všetkých strán;

opak. pršiavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pršať ‑í ‑ia nedok.

pršať -ší -šalo -šanie nedok. neos.

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápať drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať sa valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršať spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sa kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadať odpadávať odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa tratiť sa vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúť zanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzať prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


pŕchnuť postupne sa odchyľovať a po čiastočkách padať (o perí, listoch, zrne, omietke a pod.); takýmto spôsobom strácať perie, listy, zrno, omietku a pod. • opŕchať oprchávať vypŕchať vyprchávať spŕchať: perie husiam pŕchne, opŕcha; ružové lupienky vo vetre pŕchnu, spŕchajúopadávať padať: omietka zo stien padá, opadáva; múry opadávajúzried. opršiavať: lístie zo stromov už opršiavapršať (padať husto ako dážď): ihličie červeného smreka nám prší na hlavupĺznuť (o perí, srsti)


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchať poprchávať kropiť kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchať spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiť sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť smokliť sa sopliť sopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sa sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liať liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediť cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťať šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sa cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotať čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať šľahať prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pršať, -ší, -šia nedok.

1. (o daždi) padať v drobných kvapôčkach z mračien na zem: neos. prší padá dážď; Tíško pršalo. (Ondr.) Cez deň chvíľami pršalo. (Jégé) Pršal drobný, hustý dážď. (Fr. Kráľ) Počal teplý, príjemný letný dážď pršať. (Tim.)

z toho mračna p. nebude netreba sa obávať, že sa to uskutoční;

2. husto padať ako dážď: Z očú jej pršia slzy. (Hor.) Keby koruny z neba pršali (Fel.) keby ich bolo veľmi veľa. Ohnivé strely pršali do tábora Matiašovho. (Kal.) Požehnanie pršalo z neba (Kuk.) o potrebnom, zúrodňujúcom daždi. Pršali na mňa výčitky (Vlč.) zahrnovali ma výčitkami. Pršal smiech i hlasov bodrý šum (Rúf.) bolo veľa smiechu a vravy.

3. odpadávať, padať: Kvet prší z agáta. (Krčm.) Pršia z neho ilúzie (Kuk.) stráca rýchlo ilúzie;

opak. pršiavať, -a, -ajú;

dok. k 1 napršať, k 3 opršať

pršať i pršiť nedok. (pršát)
1. i neos. strsl, zsl padať v drobných kvapkách z oblakov (o daždi): Svrbá ma ľisti, buďe pršať (Chlebnice DK); Ke_cä vikopú základi na dom a velmi prší, stane sä, že aj zem očúsne (Hubová RUŽ); Aľe pršalo moc, šetek cesnag ďesi zhňiu̯ (Ležiachov MAR); Mračí se, bude pršeč (Kameňany REV); A kot prišou̯ do dou̯ňiho konca, začau̯ pršaťi duoš (Lešť MK); Začalo siľno pršac (Prosné PB); Keď uš sa dá pršiť, tak potom ňidž ňemóže (Terchová ŽIL); Keď buďe pršát, ňikam ňepvójďeme (Bošáca TRČ); Ked dzievka lúbí poškrapki, bude jej na sobáš pršat (Kostolné MYJ); Treba vóz ešče pošinút kúsek pot strechu a už nan nebude pršát (Šípkové PIE); Prší, hrozni nalejú (Gajary MAL)
F. prší, ľen sa tak ceďí! (Hor. Lehota DK), prší ako na súnní den (Lukáčovce HLO), prší, len tak čapoce (Bošáca TRČ), prší, enem čvachoce (Skalica), prší, jag bi sa s krhle lálo (Bánovce n. Bebr.) - veľmi; prší, aňi kej osievau̯ (Dlhá n. Or. DK) - o hustom a drobnom daždi; prší mu do nosa (Kuchyňa MAL) - je namyslený; prší do miheľa (Pukanec LVI) - o nevhodnom daždi počas poľnohospodárskych prác; kedž ňebudže pršeč, budže pekňe (Klokočov ČAD) - dajako bude; vari pršalo, pán T.? (Košťany n. Tur. MAR) - žart. oslovenie niekoho, kto si nadmieru vypil; prší, ňeprší, cibuľka sa poľiaď musí (Pukanec LVI) - žart. zapáranie do pukanských žien; nebuďe pršaťi, baránki su na oblohe (Bánovce n. Bebr.), ket je svietu̯é nebo a robiá sa baránki, tedi nerádo prší (Hlboké SEN) - predpovede dobrého počasia podľa tvaru oblakov; ked idú baránki, bude skoro pršat (Dúbravka BRA), od Roháčou sa kudľí, buďe pršať (Chlebnice DK), Kriváň odvára, buďe pršať (Turany MAR); velmo počuď bátovskie zvoňi, buďe pršať (Pukanec LVI), bude pršat, na vodze sa robiá bublini (Hlboké SEN) - (lokálne) predpovede dažďa podľa rôznych prírodných a fyzikálnych javov; keď ňepršalo na kopi, buďe na snopi (Blatnica MAR) - predpoveď daždivého počasia cez žatvu; keď na Veľkí piatok prší, buďe žížňiví rok (Detva ZVO) - bude sucho; na Jakuba keť prší, dobre sa krumple viažu (Detva ZVO) - daždivý koniec júla je predzvesťou dobrej úrody zemiakov; keď na noví mesiac prší, buďe prša_dza mesiac (Blatnica MAR) - dažde počas novu bývajú dlhotrvajúce; ked_e ohradení mesádz, bude za tri_nni pršat (Rakovice PIE), miesíčeg je v ohradze, bude pršat (Brodské SKA) - hmlistý kruh okolo mesiaca je predzvesťou dažďa
2. odpadávať (o listoch, plodoch ap.), vypadávať (o prezretom obilí, ovocí ap.): Žito má klaz dole, zrno buďe pršať (Brodzany TOP); Jeblšká prša̋ zo stromu (Rochovce ROŽ); Keď_e žito prezreté, prší (Bošáca TRČ); Obiľia uš prší (Dol. Tisovník MK)
F. jedel, až mu od hubi pršalo (Kátov SKA) - rýchlo, hltavo, bez dodržiavania pravidiel slušnosti
3. strácať perie (o sliepkach), pŕchnuť: Začínajú nán sliepki pršať, už ňebudú ňiesťi (Brodzany TOP); Tri slípki nám začali pršat, mosíme ich pozabíjat, uš neponesú vajcá (Červeník HLO); Sliepki pršá, preto nenesú (Vaďovce MYJ); Ke_cliépki pršá, treba jih dobre chovat (Bošáca TRČ); Šecki sliepki nám pršá! (Dubnica n. Váh. ILA); sliepki pršiá (Trávnica VRB)
4. expr. (husto) padať ako dážď: Streli, gule na fronce ľen tak pršaľi (Prosné PB)
5. expr. bežať, utekať: Ale si pršel tó ulicó domó! (Rochovce ROŽ) pršiavať opak.: Keť pršáva, aj zboží dobre rasťí (Lipovník TOP); Dáš tam ňigdi ňepršává, aňi sňech (Jásová HUR); V jedném roku pršávalo a jatelini u pánstva bolo (Ružindol TRN); To ket pršává, je studení zduch, zostanú hrózni prontovacet (Modra); Je malá úroda hrozna, ňepršávalo (Lapáš NIT)

pršať ndk
1. (o daždi, ľadovci, snehu) padať v drobných kvapkách al. kúskoch z mračien na zem: po yasnem czase czastokrat mracy se, nahle y krupi prssy (BV 1652); dwuor zowe se mjsto takowe, kde dezd muže pršet (KoB 1666); oblaky oznamugu, že desst s sněhom prsseti bude (AP 1771)
2. husto padať ako dážď: manna z nebe prssala (PrW 1780); Sodomu Bůh mel sirkowim ohnem z nebe prssicim a padagicim trestati a skaziti (MK 18. st);
x. pren pomsta prši hrozna a strassliwa, kteru Krystus Žydum predpowedel (SP 1696); Spasitel hogne swe boske dary a milosti na nas ustawične prssi a rozliewa (MS 1749); prae laetitia lacrymae praesiliunt mihi: w radosti prssá slzj (KS 1763)
3. opadávať, vypadávať husto al. po drobných kúskoch: s pisstelek mussky prssely, kdy na ne piskaly (SKALICA 1638); z nj (panny) handri prssj, kossela z nj wisj (SNS 1786); w gesennj čas list ze stromu prssj (PT 1796); komu wlassy prssa (LR5 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a šípy len tak pršali et les flèches pleuvaient
v múzeu, lebo prší dans un musée, car il pleut

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu