Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrať -á -tý/-ný nedok.

1. venovať sa hre, zamestnávať sa hrou (spoloč., šport. ap.): h. (v) karty, h. šach, v šachy, h. o peniaze, h. tenis

2. robiť stávky: h. v športke

3. vyludzovať tóny na hud. nástroji; predvádzať hud. skladbu: h. na klavíri; h. valčík; h. Bacha Bachovu skladbu; h. prvé husle i fraz. byť prvým, viesť

4. (o hudbe) znieť, zvučať: husle ticho h-ú, hudba h-á (do tanca)

5. predvádzať dram., film. ap. dielo; pôsobiť ako herec: h. divadlo i fraz. robiť niečo na vonkajší efekt; v divadle, v kine h-ú Cyrana; h. vo filme

6. prejavovať živosť, napätie (pohybmi, zmenou ap.), ihrať: oči, svaly mu h-ú; v očiach mu h-ú slzy ligocú sa; na tvári mu h-á úsmev; farby h-ú; niečo h-á dočervena ap. mení sa

● h. prím byť prvým, viesť; h. niekomu do karát nahrávať; h. s otvorenými kartami byť otvorený; h. dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný; h. veľkú, významnú úlohu byť dôležitý; h. vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery; tu niečo neh-á nie je v poriadku; h. (veľkého) pána vystupovať ako pán; h. všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa; to h-á veľkú úlohu je dôležité; → tancuje, ako mu h-ú; expr. (všetky) → žilky v ňom, mu h-ú;

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou; h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom; s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

● h. sa s ohňom hazardovať; h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať; h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

hrať hrá hrajú hraj! hral hrajúc hrajúci hraný/hratý hranie/hratie nedok.

hrať sa hrá sa hrajú sa hraj sa! hral sa hrajúc sa hrajúci sa hranie sa/hratie sa nedok.

hrať hrá hrajú hraj! hral hrajúc hrajúci hraný hranie nedok. 1. (čo; o čo; ø) ▶ krátiť si čas (zábavnou, spoločenskou a pod.) hrou: h. karty; h. šach, šachy; h. kanastu, žolíka, dámu; h. poker o peniaze; h. počítačové hry; h. falošne, hazardne; vie h. biliard; deti hrajú domino; celú noc hral na automatoch; priestor na hranie; Vy hráte zo zábavy, ale ja nie... Ja hrám o všetko. [A. Chudoba]
2. (čo; ako) ▶ venovať sa športovej hre: h. futbal, volejbal; h. presilovku; h. v útoku, v obrane; h. hlavou; h. pod tlakom; h. prvú ligu; h. za Slovan; h. o medaily; h. pre radosť, pre peniaze; h. na súperovom ihrisku; slabo hrajúce mužstvo; Hokejové pravidlá dovoľujú hrať na telo. [KŽ 1967]; Tenistka hrala chvíľami s menšou koncentráciou. [Vč 1986]
3. (čo; na čom) ▶ robiť, uzavierať stávku: h. loto; h. ruletu; h. na dostihoch
4. (na čom; čo; ø) ▶ vyludzovať tóny na hudobnom nástroji; predvádzať hudobnú skladbu: h. na klavíri, na harmonike, na gitare; učí sa h. na organe, na flaute; h. valčík, tango, polku; h. Vivaldiho Vivaldiho skladbu; h. so sprievodom orchestra; h. v študentskej kapele; h. do tanca, na počúvanie; h. prvé husle ↗ i fraz.; h. druhé husle ↗ i fraz.; Hral fantasticky, divo, čo mu zišlo na um. [J. Papp]
5. ▶ zvukovo sa prejavovať, vydávať zvuky, znieť, zvučať, fungovať: husle krásne hrajú; v kuchyni hrá rádio; Nehrá, televízor nehrááá!!! [NP 1985]
6. (čo; kde) ▶ umelecky stvárňovať dramatické al. filmové dielo; znázorňovať niečo ako herec: h. hlavnú úlohu; h. vo filme, v televízii; h. divadlo ↗ i fraz.; h. komédiu ↗ i fraz.; herci hrajú remeselne neprecítene; v divadle hrajú Hamleta
7. (koho, čo; ø) ▶ ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti; syn. predstierať: h. prekvapeného; Neboli sme šťastní. Ona ani ja. Obaja sme vedeli, že hráme. [P. Andruška]; Ona sa nahýnala nad syna, ktorý úspešne hral precitnutie. [K. Lazarová]; Všetko predstiera, hrá, aby ho za blázna označili a poslali domov. [R. Jašík]
8. ▶ (o farbe, o výraze, o svetle) prejavovať živosť (pohybmi, zmenou a pod.): svaly, oči mu hrajú; na tvári mu hrá úsmev; v očiach mu hrajú slzy ligocú sa; látka hrá dozelena mení farbu do zeleného odtieňa; Na tvári mu hrali svetelné škvrny. [V. Mináč]; Rád ju mal usmiatu, plnú života, potom aj v ňom všetko hralo. [E. Gašparová]
9. hovor. (ako) ▶ byť (vzájomne) v súlade, harmonizovať, ladiť: nábytok a koberec spolu hrajú; všetko to spolu hrá
◘ fraz. čas hrá pre nás sme vo výhode; hrať čistú hru nepodvádzať; hrať divadlo robiť niečo na vonkajší efekt; hrať druhé husle byť v podradnom postavení, zaostávať za niekým; hrať dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný; hrať komédiu nedôstojne, nevážne sa správať; hrať niekomu na city pôsobiť na niečie citlivé miesto; hrať niekomu na nervy znervózňovať niekoho; hrať o čas zdržiavať; hrať prvé husle al. hrať prím byť prvý, viesť v nejakej činnosti, mať rozhodujúce postavenie, slovo, vynikať v niečom; hrať s otvorenými kartami konať otvorene, čestne; hrať srdcom hrať s veľkým zaujatím a nadšením, obetavo a naplno; hrať vabank neprimerane hazardne si počínať, riskovať stratu všetkého; hrať [veľkého] pána/gavaliera vystupovať ako pán, gavalier; hrať veľkú/významnú úlohu byť dôležitý; hrať všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa (od rozpakov, zahanbenia); hrať vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery; hrať z rovnakých nôt rozumieť si; niečo niekomu hrá do karát/do nôt/do ruky niekomu sa hodí, vyhovuje niečo; tancuje, ako mu hrajú poslušne plní rozkazy; tu niečo nehrá niečo nie je v poriadku; expr. [všetky] žilky v ňom/mu hrajú je temperamentný
▷ opak. hrávať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ zahrať

hrať sa hrá sa hrajú sa hraj sa! hral sa hrajúc sa hrajúci sa hranie sa nedok. 1. (s kým, s čím; na koho, na čo; o čo; ø) ▶ zamestnávať sa hrou, zábavnou činnosťou: h. sa s deťmi; h. sa s loptou, s bábikou, s autíčkami; h. sa na počítači; h. sa na vojakov, na školu; h. sa na skrývačku, na schovávačku ↗ i fraz.; h. sa na slepú babu ↗ i fraz.; h. sa o zálohy; h. sa v detskej izbe; h. sa vonku, na pieskovisku, na dvore, na ulici; nemám sa s kým h.; poďme sa h.; skupina hrajúcich sa detí; pren. vietor sa hrá s jej vlasmi; V potôčiku sa hrajú vlnky. [L. Ťažký]
2. (s kým, s čím) ▶ mať k niečomu, k niekomu ľahkovážny postoj; syn. zahrávať sa: h. sa s citmi; h. sa so zdravím; s tým sa nehraj!; So mnou sa len hral. [A. Bednár]
3. (na koho, na čo) ▶ vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho iného; syn. predstierať: h. sa na hrdinu; h. sa na urazeného; nehraj sa na múdreho; Mne sa však vidí, že ktosi sa začína hrať na neviniatko. [J. Papp]
4. (s kým, s čím) ▶ pomaly, zdĺhavo, ale dôkladne niečo robiť: h. sa s opravou auta; už sa s tým hrá hodinu; neurobíš z nej krásavicu, čo sa s ňou toľko hráš!
◘ fraz. hrať sa na skrývačku, na schovávačku tajiť niečo; hrať sa na slepú babu skrývať pravé zámery, pretvarovať sa; hrať sa na vlastnom piesočku starať sa iba o svoje záležitosti; hrať sa s niekým ako mačka s myšou správať sa k niekomu kruto, s pocitom vlastnej prevahy; hrať sa s ohňom hazardovať; hrať sa so slovami vtipne používať slová al. ich prekrúcať
▷ opak. hrávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ zahrať sa

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakov • zabávať sa • baviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmi • pohrávať sa • poihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasov • expr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábou • expr.: ihračkať sa • ihrajkať sa • ihruškať sa • hrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izby • hovor. expr.: piplať sa • šiplať sa • babrať sa • paprať sa • prplať sa • titlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od rána • zdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotou • expr. maznať sa • pohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohami • expr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajú • det.: hačať • hačkať • expr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinu • posedávať • posedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turisti • expr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávať • vysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namieste • hovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedí • hodiť sa • priliehať • zapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadá • hrať • hovor.: štimovať • šikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

3. p. pristať 2 4. p. úradovať

súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí

zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie

hrať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čo i bezpredm., kniž. i v čo) venovať sa nejakej (obyč. zábavnej al. športovej) hre; krátiť si čas nejakou zábavnou spoločenskou hrou: h. futbal, hokej, tenis, volejbal; h. v útoku, v obrane; h. kolky, domino, biliard i na biliarde; h. šach, šachy, karty, h. (sa) v šachy, v karty; h. mariáš, h. o peniaze, h. o bank; kart. slang. h. žobráka, durcha; h. hazardne, pre zábavu; hovor. h. v lotérii sádzať; hovor. h. na burze robiť burzové špekulácie; pren. Nie jeden hral o jej lásku (Tim.) usiloval sa o ňu.

● hovor. h. si do karát pomáhať si navzájom, nahrávať si; hrá s otvorenými kartami (Laz.) je priamy, otvorený;

2. (na čom, čo i bezpredm.) vyludzovať tóny z nejakého hudobného nástroja, zamestnávať sa hrou na hudobnom nástroji: h. na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni; h. pochod, valčík, čardáš; h. prvé, druhé husle; muzika, kapela hrá, muzikanti hrajú do tanca, h. do taktu; Chlapci hrajú na píšťalách. (Tim.); pren. hrajúce cikády (Fr. Kráľ)

● tancuje, ako mu hrajú koná podľa pokynov, rozkazov; h. prím, h. prvé husle mať vedúce postavenie, rozhodujúce slovo;

3. (čo i bezpredm.) predvádzať divadelnú hru; vystupovať v divadle al. vo filme v úlohe nejakej postavy, mať úlohu ako divadelný al. filmový umelec: hrajú Shakespearovho Hamleta; h. hlavnú úlohu, h. divadlo, v divadle, vo filme; h. Fausta mať úlohu Fausta v divadle al. vo filme; pren. hrám radšej úlohu človeka za kulisami (Ráz.) radšej stojím v pozadí

● h. dôležitú, veľkú, hlavnú, významnú úlohu (kniž. i rolu), dôležitý zástoj mať veľký (rozhodujúci) význam; h. dvojakú hru robiť dvojakú politiku, dvojako sa správať (obyč. z vypočítavosti); h. komédiu, divadlo robiť niečo pre vonkajší efekt, pretvarovať sa; h. (veľkého) pána (dámu) vystupovať v spoločnosti ako pán, ako bohatý človek (ako dáma); hral gavaliera (Vaj.) vystupoval v spoločnosti ako gavalier; ľahko by mohol hrať komickú rolu (Vaj.) byť iným na smiech; Nerád hrá prísneho domáceho pána (Jes.) nerád prijíma na seba túto úlohu.

4. živo sa pohybovať, byť v nepokoji: Žabie oči hrajú jej ani hodiny. (Tim.) Jej ramená sú okrúhle, ale pri napätí vidno v nich hrať svaly. (Jégé) Na čele mu hrali vrásky. (Gab.) S takou chuťou robila, prsty jej len tak hrali. (Tat.) Údiv a zmätok mu hral na tvári (Letz.) zračil sa na nej.

● úsmev mu hrá okolo úst usmieva sa; žilky v ňom (mu) hrajú o neposednom, veľmi živom, temperamentnom človekovi; váhy hrajú sú vyrovnané;

5. trblietať sa, blyšťať sa, ligotať sa: slzy mu (jej) hrajú v očiach; Čepiec je samý skvost, len tak hrá proti svetlu. (Tim.) Tekutina v poháriku hrá a perlí sa. (Zúb.) Jagajú sa poháre, farba vína hrá. (Žáry); niečo hrá do červena, do zelena ap. v niečom prebleskuje červená, zelená farba; srsť hrá do oceľova (Kuk.); chlap s nosom hrajúcim do fialkovej farby (Vans.)

● h. všetkými farbami a) o pestrých veciach (napr. o zakvitnutej lúke); b) o človeku, ktorý od veľkých rozpakov striedavo bledne a červená sa;

opak. hrávať, -a, -ajú

dok. zahrať

|| hrať sa

1. (bezpredm., s kým, s čím, na čo, o čo, kniž. i v čo) robiť niečo pre zábavu, venovať sa nejakej hre, zabávať sa, baviť sa: h. sa s loptou, s bábou, s guľkami; deti sa hrajú na dvore, h. sa s deťmi; h. sa na slepú babu, na zbojníkov, na schovávačku, na naháňačku; h. sa na pigu (Laz.); h. sa na métu (Vaj.); h. sa na loptu (Šolt.); h. sa o loptu (Ondr.); h. sa o zálohy (Karv.); h. sa o žmúračku (Švant.); deti sa hrajú o muža a ženu (Kuk.); hrali sa na orechy v karty (Taj.); Ferko s Málou hrali sa v šachy. (Jégé)

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pohrávať sa, zahrávať sa: Nie je dobre s láskou hrať sa samopašne. (Pal.); hrala sa so životom a zdravím (Vaj.); pren. Na ich chrbtoch hrali sa tiene konárov. (Pláv.)

● h. sa s ohňom robiť niečo nebezpečné; h. sa so slovami bezobsažne hovoriť; hrať sa s niekým ako mačka s myšou zavádzať ho, nemyslieť to s ním vážne;

3. (na koho, na čo) vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho: Hral sa na vlastenca. (Vaj.)

4. hovor. (s čím, s kým) pomaly, zdĺhavo niečo robiť, zdržovať sa s niečím (s niekým), piplať sa;

opak. hrávať sa;

dok. k 1, 3 zahrať sa

|| hrať si zastar. hrať sa, ihrať sa: Slnce a tieň si hrali po záhrade. (Gerg.) Sečka si chce hrať na cynika. (Vám.)

hrať nedok.
1. baviť sa nejakou hrou: Chlapci hraľi karte (V. Lom MK); hrád na gramorki (Stupava BRA); hrád na kolki (Lukáčovce HLO); hrať na ďura (V. Bielice TOP)
F. každí hraje o sebia (Brodské SKA) - sebe chce dobre
2. vyludzovať tóny; zamestnávať sa hrou na nejakom hudobnom nástroji: Hraľi prauda ňi takie nuote, ako maďarskie bole (V. Lom MK); Jeden hrál na harmoniku (Cífer TRN); Začaľi hudaci hrac (Sečovce TRB)
L. hrať po pretku (Zvol. Slatina ZVO) - byť primášom; chodiľi zme po hraťí (Srňacie DK) - hrať ako skupina na svadbách
F. vo mňe každá žilka hráje (Kostolná TRČ) - cítim nutkanie do tanca; aňi mu hradz bulo, aňi śpivac (Záhradné PRE) - nevedel, čo robiť; hrá mu obrok v rici (Bošáca TRČ) - je príliš bujarý; jag hraju, tak tancovac treba (Sobrance) - treba sa prispôsobiť
3. účinkovať ako herec v divadle: Ďivadlo sa naučila mláďeš, tag ďivadlo hraľi (Devičie KRU); Aj naša Marka a Janko hrajú ďivallo (Návojovce TOP); Ta me hraľi prettim ďivadlo (Brezina TRB)
F. hra_ci pána (Rim. Píla RS) - správať sa ako veľký pán; hrať koméďiju (Mošovce MAR) - pretvarovať sa
4. fungovať (o váhe): Tušín tá váha nehrá dobre (Šurany NZ); Váha sa mosela ocajchuvat, že dobre hrá (Siladice HLO)
F. tu voľačo ňehrá (Ležiachov MAR) - nie je v poriadku
5. trblietať sa v očiach (o slzách): Slzi mu hraľi v ošoch (Rim. Píla RS)
F. ždi mu truofaje v očia_hrajú (Mošovce MAR) - o figliarovi
6. dostávať odtieň (o farbách): hraď do belasa (Podbiel TRS)
7. priasť (o mačke) al. bzučať (o včele): Počúvaj, ag hrá tá maška! (Revúca); hrávať opak. k 1 - 3: Hrávaľi taktoka aj sedľiaci (Detva ZVO); Jä už nehrávám karti (Kameňany REV); No a na svaďbach sa hravalo a tancovalo (Riečnica KNM); Aľe takto mám takú, čo sme potom daľi chlapcom, uš ke_dzivadlo hrávali (Podmanín PB)

hrať sa nedok. (hrát sa) venovať sa hre: Tašľi (deti) ta von sa hraťi na záhumnie (V. Lom MK); Rás sa hráli (deti), chu̯apec staviau̯ kolki (Jablonové MAL); Vidzela, že jej Jaňik śe hraje (Vydrník SNV); hrát sa f karti (Jablonové MAL); hrať sa na karti (Prievidza); hrať sa na guľke (Pukanec LVI)
F. hraje sa jak mau̯é deci (Brodské SKA) - zaoberá sa niečím neprimeraným svojmu veku; hrá sa ako maška z mišou (Rim. Píla RS) - zahráva sa; hrávať sa opak.: Hrávali zme sa na kadzejaké hri (Kostolné MYJ); Hrávat sa na longo, na lapanku, na kaménki (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

hrať ndk
1. venovať sa zábavnej hre, hrať sa: žaden mistr aneb towariš nema na ulicy w kostky aneb w karty hraty (JELŠAVA 1656); stůl k hránj pripraweny (ŽS 1764)
2. na čo, na čom, čo vyludzovať tóny na hud. nástroji: na citare jest hral (ASL 1560/ 1603-04); hralj na harfj, bubnj, cimbalj a trubj (KT 1753); tuto notu nech hragu walasy (GV 1755); Apollo hral na pysstalku (PT 1778); rozličné marsse hrali (SH 1786);
x. pren tak choditi gakó hragú (KS 1763) prispôsobovať sa
3. predvádzať divadelnú hru: osobi hragj (:činij:) vbrane (:preoblečene:) (OP 1685); agere fabulam: diwadlo hráti (KS 1763);
x. pren jakú tragoediu s vernými diabel hrá (ASL 1728) klamom zvádza
4. živo pohybovať niečím; striedavo sa meniť: ussima hrage (BARDEJOV 1653) strihá; oči tvé podvodné, oči sivé, když začnú hráti, na mne se smáti (AD 1782);
x. pren lálie a ruže, které v lícách hrajú (BR 1785) striedavo nadobúdajú bielu a červenú farbu
5. s čím pohrávať sa, zahrávať sa: (s prachom) hrá wytr po swé wůli (CC 1655); nehray, missko, s mačků (SiN 1678); pren: nehrej s štestím (ASL 1603-04) nehazarduj; na hagnjch gestli by se doswecilo, že by z hor drywy prodawaly, hrdlem hrati budu (TRENČÍN 1675); nehreg tak mnoho z twim swedomim (TP 1691) nehazarduj s ním; Bůh dobre zna, proč s tebou tak hra (SP 1696) prečo ťa skúša
6. s kým o čo, o čom usilovať sa pripraviť niekoho o niečo: (Turci) o nass žiwot hragj (KrG 1704); (diabol) lstive s nim (s Kristom) hral o bozském synovstwí (ASL 1729); o gegi (ovečky) hrdlo a zahubenj hragu (KT 1753); in pecuniam ludere: o penjze hrati (KS 1763); Judas o geho žywot hra (WS 18. st); hrávať frekv k 1: kdo sljbj Panu Bohu na karti, kolki, kocki nehrawat (LKa 1736); giste w kartach hry, ktere po garmokoch hrawagu (S. ĽUPČA 1779); hrať sa
1. venovať sa zábavnej hre: w hráný, w plesaný čas trawý (SK 1697); v karti se hragu (BT 1758); atragalizo: na kostki se hrám; pila ludere: z habánem se hráti; čamprda, na kteru se deti hragú (KS 1763)
2. s kým/čím pohrávať sa, zahrávať sa: alludo: hrám se z ňekym, pohráwám se, žertugem se (KS 1763); ty koni sebu se hraly (VP 1764); skala z wetri se hrá (PT 1778);
x. pren neos yde tu a hra se o žiwot mog (MK 18. st); hrávať sa frekv k 1: kde se wesele hráwa (SK 1697); hra, w kteru se pro samu kratochwil lide hrawagu (KT 1753)