načistom, pís. i na čistom prísl. iba vo fraz. spojení byť si na čistom
načistom, pís. i na čistom prísl. iba vo fraz. spojení byť si načistom ▶ vedieť niečo bez akýchkoľvek pochybností: hneď si bola načistom, čo to bolo za človeka; nebol si celkom načistom, či sa mu neposmieva; O nič mi nejde, iba si chcem byť na čistom! [D. Dán]