ruka -y rúk ž.
1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.; jemné, upracované r-y; detské r-y; vziať niečo do r-y; podať, stisnúť niekomu r-u; vopchať r-y do vrecák; niesť dieťa na r-ách; kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane; r-y hore! výzva vzdať sa; podpísať sa vlastnou r-ou; hlasovať zdvihnutím r-y;
pren.: mať pracovité r-y byť usilovný; deťom chýba otcova r. otec
2. najspodnejšia časť predných končatín opíc
3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla; mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku; drevená r.
4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u; má ešte nevypísanú r-u
● mať → plné r-y práce, roboty; → práca mu v r-ách, pod r-ami horí; → priložiť r-u k dielu; mať → čisté r-y; podať niekomu → pomocnú r-u; držať, mať nad niekým ochrannú r-u; zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho; r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami; prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať; sedieť so založenými r-ami nečinne; → obratom r-y; vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu; → z(o)dvihnúť na niekoho r-u; dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu; už je r. v rukáve vec je už dohodnutá; byť na dosah r-y blízko; byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený; radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností; byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste; žiť z r-y do úst biedne; zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne; r. osudu osud; r. zákona zákon, zákonodarca