bohvie hovor. expr.
I. vetná prísl. vyj. neistotu, nevedomosť, ktovie, čertvie: b., kedy sa to skončí; prečo sa nahneval? – b.
II. čast. je súčasťou neurč. zám. bohviekde, bohviekade, bohviekedy, bohviekoľko, bohvieprečo, bohviektorý ap. (pís. i bohvie kde, bohvie kade, bohvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, ktovie, čertvie: myšlienky jej blúdia bohviekde; vrátil sa bohviekedy v noci; nezarobil bohviekoľko; pracuje vo fabrike už bohvie odkedy