Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cibriť nedok. zdokonaľovať cvičením, pestovaním, zošľachťovať: c. (si) rozum, vkus, jazyk, štýl; c. dieťa výchovou

// cibriť sa: c. sa v prednese

cibriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.

cibriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.

cibriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (koho) ▶ výchovou a vzdelávaním robiť dokonalejším; syn. kultivovať, zošľachťovať: c. dieťa odmalička; c. žiakov, mládež; c. prekladateľov, diplomatov
2. (čo) ▶ rozvíjať prepracúvaním v detailoch; syn. brúsiť, cizelovať: c. verš, poviedku; c. jazykový, rečový prejav hercov; c. sloh začínajúceho novinára; c. remeselnú zručnosť učňov; c. estetické cítenie
3. (čo) ▶ zdokonaľovať, zlepšovať cvičením; syn. pestovať: c. si hlasivky, zrak, sluch; c. (si) rozum, pamäť, intelekt; c. (si) jazykový cit, dôvtip; c. spisovateľský fortieľ; Zmysly mal pohotové, za čo vďačil azda predkom po matke, ktorí si ich cibrili aj v remeslách. [L. Ballek]; pren. Cibriť si srdce, aby dokázalo načúvať, vcítiť sa do problémov a starostí svojich blížnych. [Inet 2004]
▷ dok. ↗ vycibriť (si)

cibriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. (v čom) ▶ zdokonaľovať sa v niečom cvičením; syn. zlepšovať sa: c. sa v materinskom jazyku; c. sa v hre na klavíri; c. sa v komunikácii s ľuďmi; c. sa v diskutérskom umení; V kolektívnych prestrelkách sa cibrili ako akademici. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ vycibriť sa

cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť

pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa

tríbiť správ. cibriť

zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí

cibriť, -í, -ia, rozk. -i nedok. (čo, koho) zdokonaľovať cvičením, pestovaním, zušľachtovať: c. verš, c. (si) jazyk, štýl; c. dieťa výchovou;

dok. vycibriť

|| cibriť sa (v čom i bezpredm.): Musel sa trochu cibriť v ľahšej službe. (Kuk.)

cibriť nedok. zdokonaľovať, cvičiť niekoho v niečom: Je to ešťe len taká hojda, ale maťi hu cibrí (Návojovce TOP); cibriť (Mošovce MAR)

cibriť sa nedok.
1. zdokonaľovať sa, cvičiť sa v niečom: Ňemohou̯ hňeď zaujaťi úrat, moseu̯ sa trochu cibriťi (Bánovce n. Bebr.)
2. expr. parádiť sa: Tá bi sa len furt cibrila! (V. Rovné BYT)
3. pýšiť sa: cibrit sa (Lukáčovce HLO)