Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zopnúť -e -ú -pol -pnutý, zopäť -pne -pnú -päl -pätý dok.

1. pevne spojiť (sponkou): z. si vlasy v tyle, látka z-tá špendlíkom

2. z. ruky spojiť priložením dlaní, skrížením prstov;

nedok. spínať, zopínať -a

// zopnúť sa, zopäť sa

1. (o rukách) spojiť sa dlaňami, skrížením prstov: ruky sa z-li k prosbe

2. vzopnúť sa, vzopäť sa: kôň sa z-ol;

nedok. spínať sa, zopínať sa

zopnúť sa zopne sa zopnú sa zopni sa! zopol sa zopla sa zopnúc sa zopnutý zopnutie sa, zopäť sa zopne sa zopnú sa zopni sa! zopäl sa zopnúc sa zopätý zopätie sa dok.

zopnúť zopne zopnú zopni! zopol zopla zopnúc zopnutý zopnutie, zopäť zopne zopnú zopni! zopäl zopnúc zopätý zopätie dok.

spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

zopäť p. zopnúť

zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty

zovrieť² 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

2. p. obklopiť 1

spínať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo) spájať, pripájať k sebe viac predmetov al. častí predmetu, obyč. nejakým zariadením, napr. reťazou, sponou ap.: s. železničné vozne; s. šaty sponou; pren.: Nechcú isť nohy — tá tma ich spína? (Sládk.) zdržuje, sputnáva. Akoby ju boli pustili húžvy, ktoré jej spínali prsia (Kuk.) obopínali, sťahovali.

2. s. ruky prikladať dlaňami k sebe, príp. s prepletenými prstami, obyč. ako výraz úpenlivej prosby al. zúfalstva, úžasu, al. pri modlitbe: spína si ruky na kolenách (Červ.); Bedári spínali ruky v prosbách. (Fr. Kráľ) „Čo si ja počnem?“ spínala ruky. (Greg.) Bičianka spínala ruky. „Ale toto! ...“ (Zgur.)

● s. ruky nad niekým, nad niečím prejavovať rozhorčenie al. súcit: Už nad ňou ženy ruky spínajú, čo deň, to jej viac ubúda. (Laz.)

3. zried. (čo, koho) uvádzať do súvislosti, spájať do jednoty: Spoločná bolesť spína ľudí. (Urb.);

dok. zopnúť i zopäť

|| spínať sa¹ zried. spájať sa dovedna, spolu: Tam, kde sa cesta s vodou spína. (Žáry)

zopäť i zopnúť (nár. i zopiať), zopne, zopnú, zopäl/zopol (nár. i zopial), zopätý/zopnutý (nár. i zopiata) dok.

1. (čo) niečo uvoľnené stiahnuť, spojiť, obyč. nejakým zariadením (páskou, spínadlom ap.), späť: z. si golier; ihlicou z. látku; Na pleciach mala vyšívaný pruslík, len dolu zopätý na dve gombičky. (Skal.)

2. (čo) spojiť (ruky) dotykom al. skrížením prstov a zomknutím dlaní (pri modlitbe, pri prosbe): Pani s ustrašenou tvárou zopäla ruky oproti manželovi a zastonala. (Vaj.) Aj pani zopäla ruky a všetky tri sa modlili. (Min.) Len ruky zopial k modlitbe. (Vans.) Prosil sa mu so zopätými rukami. (Dobš.)

3. (čo) spojiť, uviesť do tesnej vnútornej súvislosti, zladiť, zharmonizovať do jedného celku: Ovládanie hercov a zopätie ich výkonov v dramatickú reláciu. (Karv.)

4. kniž. zried. (koho, čo) spútať, zovrieť: Národ nateraz zovšadiaľ zopätý putami. (Hurb.)

5. zried. (čo) vyzdvihnúť s napätím hore, vztýčiť, zdvihnúť, vzopnúť: Loď len robí svoje skoky. Niekedy zastane, zopne ju ako vrece múky. (Kuk.);

nedok. zopínať, -a, -ajú

|| zopäť sa i zopnúť sa

1. zried. spojiť sa, zviazať sa vnútorným vzťahom: Zopäli sa tie dva životy, Barborin a Volfov. (Hor.)

2. vyzdvihnúť sa hore, vztýčiť sa, vypnúť sa, vzopäť sa (napr. o koňovi): Vtisol mu ostrohy do boku, až sa koník zopäl. (Kal.) Vraník zopol sa zas na zadné nohy. (Vaj.) More zopälo sa k oblohe. (Švant.); pren. Neznesiteľná túžba zopne sa v nej (Tim.) zmocní sa jej, ovládne ju. Hnev zopäť sa v ňom (Tim.) nazlostil sa, napálil sa;

nedok. zopínať sa

zopiať p. zopäť

spiať p. zopäť

spínať p. zopäť, zopnúť

zopäť, zopnúť [ze-] dk čo spojiť niečo: popadne muž ruku bljžnjho swého y spolú zepne ruki swé z rukama bljžnjho swého (KB 1757); zepna ruce, sem prosil, abi mne žiwot darowal (PUKANEC 18. st)