Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozložiť dok.

1. dať vedľa seba al. na rozlič. miesta v priestore, rozmiestniť: r. riad, spisy po stole, r. šaty po izbe

2. roztiahnuť niečo zložené, rozprestrieť: r. dáždnik, r. si pred sebou noviny

3. rozdeliť na časti, rozobrať: r. hodinky; hud. r. akord

4. spôsobiť rozklad: r. organizáciu

5. naširoko roztiahnuť, rozopnúť: r. ruky, rukami

6. urobiť, pripraviť, založiť: r. v peci oheň, r. vatru

7. vysvetliť, vyložiť: všetko mu dôkladne r-l;

nedok. rozkladať

// rozložiť sa

1. umiestniť sa (s vecami) na rozlič. miesta, rozmiestniť sa: vojaci sa r-li pri rieke; r-l sa v kancelárii so spismi

2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, uvelebiť sa: r. sa vo foteli

3. podľahnúť rozkladu: mŕtve telo sa r-lo; front sa r-l

4. rozdeliť sa na časti: chemická zlúčenina sa r-la;

nedok. rozkladať sa

1. k 1 – 4

2. rozprestierať sa do šírky: na vŕškoch sa r-jú lesy a lúky

rozkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

rozkladať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín • rozoberať • rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy • rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti • hovor. pitvať • zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

rozkladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať, rozmiestňovať, umiestňovať, dávať jednotlivé veci, predmety (obyč. na väčšiu plochu) vedľa seba al. na rozličné miesta: r. náčinie, riad po stole; Komorná rozkladá po izbách kvety. (Ráz.) Predavačky vyťahujú tovar, rozkladajú ho. (Kuk.)

2. rozoberať, členiť, rozdeľovať, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: Zachytiac ostré lúče slnka, rozkladá ich na dúhové farby. (Ráz.);

chem. chemickou reakciou dávať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, bielkoviny, potravu, r. molekuly; fyz. r. silu (sily) nahradzovať danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami;

biol. meniť látky na jednoduchšie pôsobením mikroorganizmov a enzýmov; mat. r. vektory, r. číslo;

3. (čo) spôsobovať rozklad, rozpad, zánik niečoho, rušivo, ničivo zasahovať do vývoja niečoho, rozleptávať: baktérie rozkladajú telo;

pren. morálne rozvracať, rozleptávať, rozbíjať niečo: r. kolektív (Karv.); (Nástrahy a prekážky) rozkladajú ho (človeka) mravne a ruinujú celé rodiny. (Podj.) Životnú silu rozkladali v ňom i vnútorné boje. (Al.)

4. (čo) niečo zložené, zatvorené, stiahnuté rozťahovať, roztvárať: r. stan; Kupci rozkladajú stánky. (Žáry) Tak sa na to podívajte, na tú prasačinu! — a rozkladal noviny. (Karv.)

5. (čo) rozostierať, rozprestierať, rozťahovať do šírky: Staré jablone rozkladali svoje koruny nízko nad zemou. (Tat.) Kde rozkladať môž` údy mladé. (Hviezd.); pren. Že tak rozkladáte osídla a iste na ľudí, čo? (Ráz.) robíte intrigy.

6. (čím, zried. i čo) prudko pohybovať rukami, rozhadzovať rukami pri rozprávaní, gestikulovať: Hreščo rozprával, rozkladal rukami. (Tat.) Rozkladal energicky rukami a čosi vážne dokazoval. (Jil.) Metala sa (chorá), rozkladala ruky, mumlala čosi. (Jes-á)

7. (čo) robiť, pripravovať, chystať, zakladať oheň: r. oheň (v peci); Na samom vrchu rozkladali vojaci strážne vatry. (Štítn.)

8. trochu expr. (komu čo, o čom, so spoj. že i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozprávať, vykladať, vysvetľovať: To vám netreba rozkladať, to sami viete. (Kuk.) Túto tému rozkladala naširoko. (Jégé) Začala rozkladať, ako sa jej vodilo. (Dobš.) Začali nám rozkladať o veľkom boji. (Tat.)

9. (čo i bezpredm.) rozoberať, rozvažovať, uvažovať, premýšľať o niečom, analyzovať: Nemala kedy rozmýšľať a rozkladať svoje postavenie. (Kuk.) „Čo sa teda stalo,“ rozkladá si ďalej, „čo?“ (Kuk.);

dok. k 1-8 rozložiť

|| rozkladať sa

1. deliť sa, rozdeľovať sa, členiť sa, rozpadať sa na jednotlivé čiastky, zložky: (Národ helénsky) sa na hlavné tri kmene rozkladal. (Štúr); chem. zlúčeniny, kyseliny, tuky sa rozkladajú; fyz. sila sa rozkladá na zložky;

2. podliehať rozpadu, rozkladu, skaze, rozpadať sa, hniť: mŕtvolný zápach rozkladajúcich sa tiel (Urb.); kyslastý zápach rozkladajúcej sa krvi (Min.);

3. rozprestierať sa, rozťahovať sa do šírky, rozpínať sa; byť umiestený, rozložený, nachádzať sa niekde: (Jabloň) rozkladala sa nad dvorom. (Jil.) Nad potokom rozkladá sa mohutné lopušie. (Ráz.) Okolo stavísk a opodiaľ po vŕškoch rozkladali sa lúky. (Vans.) Nad dedinou rozkladá sa cmiter. (Kuk.); pren. Do chyžky sa vkrádala tma a rozkladala sa najprv po kútoch. (Kuk.) Akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)

4. umiestňovať, rozostavovať, rozmiestňovať svoje veci niekde; pohodlne sa usadzovať: Na trhovisku sa babky rozkladali. (Tomašč.) Vedľa richtára rozkladá sa Ibrahim. (Ráz.); pren. expr. Rozkladá sa, ako čo by dom bol už jeho (Kuk.) počína si, správa sa;

dok. rozložiť sa

rozložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) porozkladať, poklásť, rozklásť, dať jednotlivé veci, predmety vedľa seba al. na rozličné miesta (obyč. na väčšiu plochu): r. riad; r. knihy po stole, rozložený tovar, rozložené karty;

2. (čo) niečo zložené roztiahnuť, roztvoriť, rozprestrieť: r. stánok; rozložil si svoj maliarsky rebríček (Vaj.); stojan rozložený pozdĺž pobrežia (Štítn.); mala rozložené krosná (Heč.); rozložila si dosku na miesenie (Fig.); (Generál) pri Prešove svoj tábor rozloží. (Jil.)

3. (čo) rozprestrieť, rozostrieť, roztiahnuť do šírky, rozopäť: široko r. nohy; pren. Nad dedinou noc rozložila svoje čierne krídla (Kuk.) nastala noc.

4. (čo) umiestniť, rozmiestniť: Nepravidelne je rozložených v múre jeho päť strážnych veží. (Jes-á)

5. rozčleniť, rozdeliť, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: fyz. r. silu (sily) nahradiť danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami; mat. r. vektor;

chem. chemickou reakciou dať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, r. vodu na kyslík a vodík, r. kyselinu; hud. r. notu;

6. (čo) spôsobiť rozklad, rozpad, rušivo, ničivo zasiahnuť;

pren. morálne rozvrátiť, rozleptať, rozbiť: r. kolektív;

7. zried. (čím, čo) rozhodiť rukami, zagestikulovať: Takáto sedliačka, — a suseda rozložila rukami, že ako ona. (Taj.) „Akože im nedať, keď zaprosia a viem, že nemajú čo by na tej dlani,“ rozložila chudé ruky (Pôstková). (Taj.)

8. (čo) urobiť, pripraviť oheň: r. oheň na ohnisku (pod kozubom), r. vatru;

9. (komu čo i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozpovedať, vyložiť, vysvetliť: Musí jej rozložiť, vyrozprávať všetko. (Kuk.) Mienila jej dôkladne rozložiť, ako hriešne si zahráva. (Kuk.) Samé skaly, vršiská, zem studená — rozloží Orendáš rozvažito. (Tat.);

nedok. rozkladať

|| rozložiť sa

1. umiestniť sa, rozmiestniť sa na väčšom priestore, rozostaviť sa: Vojaci rozložili sa pri Hrone. (Ráz.) Na lúke v doline rozložil sa kŕdeľ vrán. (Kuk.)

2. porozkladať si veci a pritom zaujať široký priestor: V kancelárii rozložil sa so svojimi mapami. (Tim.)

3. expr. pohodlne sa niekde usadiť, sadnúť si, uvelebiť sa, rozvaliť sa: Zapálil čibuk a rozložil sa pohodlne vo svojom kresle. (Kuk.) Stano sa rozložil na diván v spálni. (Vaj.)

4. rozprestrieť sa, roztiahnuť sa do šírky: Kdetu sa rozložil mohutný ker rozmarínu. (Kuk.); naširoko rozložený mlyn (Tim.); pren. Noc sa rozložila nad domom (Vans.) nastala noc. Na tvári Mandinej rozložil sa dobrosrdečný úsmev (Kuk.) usmiala sa.

5. rozdeliť sa, rozčleniť sa, rozpadnúť sa na jednotlivé čiastky, zložky: kyselina, zlúčenina sa rozložila;

6. podľahnúť rozpadu, rozkladu, skaze: mŕtvola sa rozložila; pren. Upätá nálada prvých maturitných dní sa dávno rozložila (Karv.) prestala, pominula;

nedok. rozkladať sa

|| rozložiť si zried. (čo) rozmyslieť si, rozvážiť si, uvážiť si, premyslieť si: Keď si všetko rozložil, tu sa mu tak ukazovalo, že letí naň škoda. (Kuk.)

roskládať p. rozkladať

rozkladať nedok. (roskládať)
1. klásť, ukladať na viaceré miesta, rozmiestňovať: Ja som ftedi ešče ňevedzela, načo ti staré haľaburdi roskladá po dvore (Rajec ŽIL); Ďeťi si roskládali ihrački po celéj izbe (Bánovce n. Bebr.); roskladaď veci (V. Bielice TOP)
2. rozostierať, rozprestierať, rozťahovať do šírky: No, to (zelinky) zme už nazbieraľi každie a zakrúťiľi, potom už doma ľen preberau̯ a na puojd napresťierau̯ novín a u_šieu̯ s namí, a u_zme roskladaľi (Lipt. Kľačany LM); Doma sme ich (konope) roskladali, v humňe a okolo plotóv, alebo takto na také klonki a tak sme ich sušeli (Hrušovany TOP); Platno me roskladaľi po paśvisku a tak śe biľilo (Bracovce MCH)
3. zostavovať niečo zložené, skladať: Kramári roskladajú svoje krámi na zajtrajšú púť (Dol. Súča TRČ); Jag me prišľi, baba akurad roskladaľi krosna (Bracovce MCH)
4. orať spôsobom v smere od stredu ku krajom role: strňisko roskládat (Lamač BRA)
5. zakladať, pripravovať (o ohni): Kím edom roskladau̯ ohňík, zaťiau̯ zme si každej našľi okolo ňeho mesto, žebe sa na náz ňedejmilo (V. Lom MK); Nemisela som rano roskladadž ohen, ešče od vešera bú žerätok (Brusník REV); Pret každín dojeňín roskládal ten ohen (Dol. Súča TRČ); Tak také tenší drevo, to sa hnet potrebovau̯o na rosku̯ádaňí ohňa, to biu̯ ten pajš (Vysoká p. Mor. BRA); Rosku̯ádau̯a oheň, sňídaňí navariu̯a (Jablonové MAL); Stavala skoro rano, bo muśela roskladadz oheň (Bracovce MCH); śčipki na roskladaňe ohňa (Dl. Lúka BAR)
6. prudko pohybovať al. rozhadzovať rukami pri rozprávaní, gestikulovať: Tetka Matila sa dajú do švungu, oňi rosku̯ádajú moc rukama a dicki idú visvietlovat (Lopašov SKA); Taki bibas, co bi ľem chodzil a z rukami roskladal (Kvačany PRE); Ked rečuje, ta rosklada z rukami (Dl. Lúka BAR)
7. csl, miest. zried. (zoširoka, podrobne) rozprávať, vykladať, vysvetľovať: A ja̋ som ňespala i ona roskladala, že šla ras po babicu a takí krásni hlaz bou̯ v ňebi (Zem. Dedina TRS); Strinkú bolo radosť počúvať, keď začaľi roskladať, šeci zme maľi natrčené uši (Ležiachov MAR); Co vám to tam rosku̯ádau̯a tolko? (Brodské SKA); Tag bude roskladat (Lukáčovce HLO); Moja madz roskladaľi, jake to češkosci buľi dakedi (Tisinec STR); Fše nam roskladal, u jakej čežobe žil furt (Sečovce TRB); Cali večar nam roskladal, jak śe tam u Amerikoj žije (Bracovce MCH); Kurudz roskladau̯, že stari valal buu̯ na Helebovim hruňe (Úbrež SOB)

rozkladať sa nedok.
1. umiestňovať, rozostavovať svoje veci niekde: Ňeroskladajťe sa tu s tím! (V. Bielice TOP)
2. deliť sa, členiť sa na jednotlivé čiastky, zložky: Buľi sanki, co še volaľi cali, a buľi sanki taki, co še roskladaľi (Brezina TRB)
3. strácať celistvosť, usporiadanosť, zanikať: Toto naše hniézdo sa už roskladá, náž nebohí detko sán tu začal gazduvat, potomék trié strícovié našín tatkon tu sa pchali a číl, pozri, nemáj zas prázné múri (Kľúčové TRČ)
4. podliehať rozkladu, rozpadať sa, hniť: Us sa zajáčisko roskladalo pot plotom, mosel bid dávno zabití (Dol. Súča TRČ)

rozkladať ndk
1. čo klásť, ukladať, rozmiestňovať niečo vedľa seba al. na rozličné miesta: žency neb koscy (obilie) po hrbach rozkladagj (KoB 1666); (opica) sklenicze a pohary umywa, tanyery na swe mestá rozkladá, ano y kdiss z radného domu se nawraczugem, gakssto sweho pána mne pozná (PeP 1769)
2. rozoberať, rozdeľovať na časti, zložky: deartuo: z článkůw, z audůw rozkládati (WU 1750); deartuo: po článkách rozkládam (AP 1769)
3. čo rozťahovať, roztvárať niečo zložené, stiahnuté: slepice kuratka swa zwolawa, kridla swa rozklada a (ich) proti ptakum hltawim zastawa (SP 1696); extendo: roztahugem, rozkládám (KS 1763)
4. čo rozostierať, rozprestierať, rozširovať niečo: ratolesti toho stromu wetwe rozkladagj (PoP 1723-24); slunce když wichadza, po celem a wsseckem swete swoge paprsski rozklada, tmi nočne zahana (MK 18. st)
5. čo robiť, pripravovať, chystať niečo: nech žiwe bude kniže kralowske, nech narozena knežna ma prodluženy žiwota, ano, nadto wssecko rozkladagu sa ucztlywe a poswatne ohne (SKá 18. st);
x. pren Geziss byl ten sanctus sanctorum, awssak bezbožny žide mu osidla rozkladaly (COB 17. st) robili mu intrigy
6. čo vysvetľovať, vykladať niečo: člowek tak a tak sobe predklada, gessto Bůh wssecko ginak rozklada (SP 1696); fabula: skladatel básnj a rozprawce, který rozkládá rozpráwi (WU 1750); rehólnjk nech wélmy nerozkládá swúg rozum (BlR 18. st); r. sa rozširovať sa, rozrastať sa: zrostlyna zemska čerstwye a do zelenjch ratolesti se rozklada a kwitne (KoB 1666)