prepáčiť -i dok. odpustiť nevhodné konanie al. priestupok: p. urážku; to mu nemôžem p.; p-te, že vyrušujem; s p-ením zdvorilostné formuly;
nedok. prepačovať
prepáčiť -či -čia prepáč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiť • prehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadela • hovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovali • zabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnem • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoro • ospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konanie • dišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)
prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady • odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro • zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel • fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť • prehliadnuť • expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo • nevšimnúť si • nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám • hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem
prepáčiť, -i, -ia dok. (čo, čo komu i so spoj. že) odpustiť nedopatrenie, nevhodné konanie, priestupok ap.; nepohoršiť sa nad niečím: Prepáčil mu toto malé klamstvo. (Ondr.) Nechcela mu prepáčiť, že ju tak zo sna vyburcoval. (Kuk.) Prepáčte, nezbadal som vás. (Bod.) Prepáč nevernému milencovi. (Zúb.) Prepáčte, dnes vám nemôžem zaplatiť. (Taj.);
nedok. prepačovať, -uje, -ujú
prebáčiť p. prepáčiť
prebášiť p. prepáčiť
prepáčiť dok. (prebáčiť, prebášič) strsl, čiast. zsl, vsl odpustiť nevhodné konanie, slová a pod.: Oťec, ten mu veru ňeprebáči, čuo vikázau̯ (Dol. Lehota DK); Nak prepáčia, ak sa im dačo ňeviďelo (St. Hory BB); Nak prebáša̋, aľe to ňebulo tak (Krokava RS); Já som, prepáčte, zaból, že já mám it s tí_mliékom (Lubina NMV); Ale ón veru nevedzél nikemu prepáčit, velice ból tvrdí ten dzedo (Zvončín TRN); Mosíťe mi to prepáčiť, naozaj son váz ňesťela oklamať, ale ňeviďín dobre uš (Lapáš NIT); No, prebač, toten koňiňec, ta to zamarzlo (Smižany SNV); Prebadž mu, jagže budzece žic?! (Sveržov BAR); Prebačce, kresni, ňezbačil mi vas! (Bracovce MCH) L. s prepáčením (Skala TRČ), s prebášenim (Rákoš REV), s prebačeňom (Buglovce LVO) - prepytujem (zdvorilostná formulka)
prepáčiť [-pá-, -bá-] dk komu čo odpustiť nej. nevhodné konanie al. priestupok niekomu: pakli by on mlady Balass proti otcy swemu napotomne nieco takoweho nepobozneho wypustil, že ne tak lechce ma gemu to prepačeno byti (S. ĽUPČA 1605); posluchaci marianssti, prebačte prosim, pomilil sem se (MS 1758); barz se w nečem zmjlime, wssak ponjžene prosýme, aby nám prepáčili (BrV 1796); -ovať ndk čo prezerať niečo, dozerať na niečo: na ukoly seno sa wozilo, cžo y hodnowerne a dochowne osoby prepaczugicze uznaly (T. TURNÁ 1715); stretne opet tretí huff duchuw smilstwa, prepaczuwat bude, zdaliž pri nem nenachazagu se rozkosse telesne (ŽA 1732)