navyknutý -tá -té príd.
navyknutý -tá -té príd. ▶ osvojený opakovanou činnosťou istého druhu, prispôsobením sa novým okolnostiam a pod., zvyknutý: n. spôsob práce, reči; zdraviť navyknutým gestom; pracujú v navyknutom tempe; Amenmária sa navyknutým pohybom načiahol po slúchadle. [L. Ťažký] ▷ ↗ i navyknúť si
navyknutý príd. ktorý si navykol na niečo, zvyknutý: je n. na zimu; Boli navyknutí kartúvať sa každé popoludnie. (Tim.);
navyknutosť, -ti ž. zvyk, návyk
navyknutý príd. ktorý získal nejaký návyk, zvyknutý, privyknutý: Človeku käľavnemu, na robotu naviknutemu, ňedá ňigda brez robote zastáťi (Čelovce MK); Ja̋ som na takia reši už naviknúti (Kameňany REV); Ón_e uš takí naviknutí na to (Lukáčovce HLO); Ňebol na to tag naviknutí (Podmanín PB); Či zme buľi naviknute, či co (Sedlice PRE)
navyknutý príd majúci nejaký zvyk, zvyknutý: insuefactus: nawyknutý (CL 1777); abi ste raz ponechalj wasse nawiknute zlosty; co osožno, že osoby ze smilstwa se wiznawagu, kdiž po spowedy do predessleg telesneg lasky se pusscagu, takowich nawiknutich starich milownikow napomina spovedlnik (MiK 18. st)