chrasta -y chrást ž.
1. zaschnutá vrstva krvi al. hnisu na rane al. vrede: hnisavá ch.; strhnúť si ch-u
2. niečo podobné tejto vrstve: ch. na liste
● expr. → čušať ako voš pod ch-ou;
chrastový príd.;
chrastička -y -čiek ž. zdrob.
chrasta -ty chrást ž.
chrasta -ty chrást ž. 1. ▶ zaschnutá vrstva krvi, tkanivového moku al. hnisu na rane: čerstvá, hnisavá, suchá ch.; strhnúť si chrastu; mať kolená, lakte pokryté chrastami; pehavý chlapec s chrastou na nose [V. Šikula]; Dievčatká nemali chrasty okolo úst. Dievčatká nesedeli v somárskej lavici. [J. Blažková]; Na tvári, na rukách i nohách sa mu otvorili rany, ktoré sa neskôr potiahli veľkými chrastami. [P. Jaroš] 2. ▶ niečo podobné zaschnutej vrstve krvi na rane: ch. na liste, na plodoch jablone; Voda steká po pieskovci, vpíja sa do malých chrást machu. [J. Tužinský]; Zoškrabal som z [mramorovej] platne chrasty roztopeného mastného vosku. [LT 2001] □ sladké chrasty infekčné kožné ochorenie, impetigo ◘ fraz. čušať ako voš pod chrastou byť veľmi ticho, neozvať sa na nič ▷ chrastička -ky -čiek ž. zdrob.: zaschnutá ch.; Aj spod chrastičiek prediera sa do tváre ohavná škvrna. [K. Horák]; Pľuzgieriky začínajú pomaly ustupovať a premieňajú sa na jemné chrastičky. [Sme 2005]
chrasta, -y, chrást ž. zaschnutá krv na povrchu rany; zliate vyrážky: hnisavá ch., mať ch-y, je samá ch-a chrastavý
● čuší ako voš pod ch-ou je veľmi ticho, ani sa neozve;
chrastička, -y, -čiek ž. zdrob.
chrasta i chrast ž. (krasta) 1. csl zaschnutá krv al. hnis na rane, vyrážke ap.: Aj chrasti sä s tím harmančekom ľiečiľi (Žaškov DK); Ruke mala samú chrastu (St. Hory BB); Us sa mi chiťila chrasta na to porezané (Návojovce TOP); Dĺho sa mu tá chrast pindrila, lebo si hu ščibrav (Brestovany TRN); Kolená mával samá chrasta (Brezová p. Brad. MYJ); Co śi zaś pojedol, že maš krasti? (Letanovce SNV); Muśela śi cośka plane zjesc, ket śe ci teľo krastoh na gembi narobilo (V. Šariš PRE) L. ofče krasti (Smižany SNV) - prašina; slatké krasti (Dúbravka BRA), slatké chrasci (Lovčice TRN) - chytľavé ochorenie (impetigo) hnisavými pľuzgierikmi, postihujúce najmä deti; chraste zhaňaťi, začituvaťi slatkej chraste (Čelovce MK) - odstraňovať chrastavé vyrážky poverčivými praktikami F. čuší ako voš pot krastou (Bobrovec LM, Pukanec LVI), čučí jak veš pot chrascú (Brodské SKA), je cicho jak fša u chrasce (Brezina TRB) - nič nevraví, utajuje sa; to je taká chrasta! (Bošáca TRČ) - nepríjemný človek 2. povrchový kaz na hlinenej nádobe: Tak sa aj ťedi poľepelo všakovak, boľi chrasťi (Pukanec LVI); chrástka ž. zdrob. expr. k 1: Z malej chráski taká humpora sa mi spravila (Bučany HLO); chrastička i chrastočka ž. zdrob. k 1: Po tích chrástečkáh mu ostali jánki na tvári, rapini (Brestovany TRN); Taku malu chrastečku mal na ruce, ta či ju ňezedar?! (Dl. Lúka BAR); chrasťička (V. Bielice TOP); chrascička (Bošáca TRČ)
chrastička p. chrasta
chrástka, chrastočka p. chrasta
krasta p. chrasta
chrasta [chra-, kra-, kro-, kru-] ž zaschnutá krv na hojacej sa rane; vyrážka, vred: opacžowal chrastj, kde sem bjla podriapana (KRUPINA 1675); psy wyno krasty hogy swrablawe (HL 17. st); papula: lisseg, krasta, wypuklina (ASl 1740); puchyr nebo krásta (KB 1757); ardentes papulae: ohniwé chrásti (KS 1763); na krusti szuhe wesmy krispanu; jasen krosty bile na liczu poszipani wiszusza (RO 18. st); x. pren dussa twa naplnena gest ze sspatnymi krastami (CDu 18. st) zlom L. sladká ch. mokvavá vyrážka na hlave: o sladke kraste anebo žiwem ohni (HT 1760)