Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenica -ce -níc ž.

pálenica -ce -níc ž. ▶ výrobňa pálenky destiláciou skvasených roztokov, obyč. ovocných štiav, ktoré si priniesol zákazník, menší liehovar (často rodinný podnik): pestovateľská p. ovocia v ktorej môžu pestovatelia spracovať svoj kvas, pričom vyrobený alkohol nesmie byť predmetom ďalšieho predaja, je určený výlučne pre osobnú potrebu pestovateľa, zákazníka; čierna p. nelegálna, neplatiaca spotrebnú daň; prevádzkovatelia páleníc; dať si vypáliť kvas v obecnej, súkromnej pálenici; v miestnej pálenici sa páli chýrna slivovica; V legálnej pálenici sa cena jedného litra vypáleného alkoholu pohybuje okolo päť eur. [Sme 2010] ▷ pálenička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: domáce páleničky; na povale má ukrytú malú páleničku

liehovar závod na výrobu liehu, pálenky • pálenica (malý liehovar): voziť slivky do liehovaru, pálenice

pálenica p. liehovar

pálenica, -e, -níc ž. menšia továreň na výrobu pálenky, liehovar: Keď ratoval pálenicu, chytil sa v ňom špiritus plameňom. (Tat.)

pálenica i pálenic ž.
1. strsl, zsl výrobňa pálenky, liehovar: Šieu̯ som švápku vidávať do páľeňice (Leštiny DK); Išiou̯ nabraď vípalkou do páľeňice (Blatnica MAR); Največí dom bou̯ mlin aj páleňic, tam som aj pomáhau̯ (Detva ZVO); Páleno sa už varieva lem obecnej páleňici na novotnom riaďe (Čelovce MK); F pálenici slivovicu pála̋ (Jelšava REV); Tam bola páľeňica, ze zemiakov páľeľi páľenku (Súľov BYT); Dali zme vipáliťi slivki do páleňice (Bánovce n. Bebr.); Já prodávám ti červené erteple do páleňice (Skalica); pálenic (Dechtice TRN)
2. hrnč. vypaľovacia pec: Ze sušiérňe išli forníli do páleňice (Adamovce TRČ); paľeňica (Kys. N. Mesto); páleničný príd. k 1: páľeňičná pec (Blatnica MAR)

páleničný p. pálenica

pálenica ž
1. miestnosť, budova slúžiaca na pálenie, výrobu pálenky: palenica z kotlikom (ŽILINA 1666); s pytwora na dwur do palenyce sproste dwere (M. JÁN 1687); swedek do dwora wnjssiel a kotljk s ginssim riadom wen z palenjce do dwora wynesenj widel (ĎANOVÁ 1714); na nebespečnem miste zwaral paleno, w takeg palenici, kde kocha neni (B. BYSTRICA 1781); officina destillatoria: pálenice (PD 18. st)
2. žiarový hrob: lide starodawnj tela umrele palyly, odtud hroby palenice su rečene (KoB 1666); -ický, -ičný príd k 1: od palenickich kotlikou (TRENČÍN 1652 U2); palenicžny krow gest stary (NEMŠOVÁ 1691); pecz paleniczka (DUBNICA n. V. 1720); czo se doticze mlata a wipalkou palenickich (N. MESTO n. V. 1728); panstwy powino bude dat pgecku a priležitost paleničnu wistawit (ORLOVÉ 1740); wssetke beneficia, to gest piwowarnye, paleniczne kotly, kerczmy, mlyny, gatky se na arendu dagu (Kur 1785); -ička dem k 1: k tomu piwowar a paleničku w nowe wystawenu (ZÁTURČIE 1761); z paleniczky riad dala wipratat (BYTČA 1774)