mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy
mŕtvina -ny ž.
mŕtvina -ny ž. pôdohosp. ▶ vrstva neúrodnej pôdy hlboko pod povrchom, ktorá nie je oživená biologickou činnosťou, mŕtva pôda, pôdna spodina: svetlejšia farba mŕtviny; používať hnojivá na doplnenie živín v mŕtvine
mŕtvina, -y, -vin ž. pôdohosp. vrstva neúrodnej zeme bez biologickej činnosti hlboko pod povrchom, mŕtva pôda, celina
mŕtvina ž. (mrtvina) 1. čiast. strsl, zsl, abov spodná, neobrábaná al. ešte nezúrodnená vrstva pôdy: Aj kec_ca hlboko ore, viore sa mrtvina navrch (Návojovce TOP); Ňeor tag huboko, lebo povivalujež mnoho mrtvini (Bošáca TRČ); Mrtvina mosí prind navrh a madžgi zvrchu naspodek (Doľany MOD); Leš sa tá mrtvina zúrodní, bude to trochu trvat (Dol. Orešany TRN); martvina (Kluknava GEL) 2. zápach mŕtveho tela: Už mŕtvinou razí (Poluvsie PDZ)
mŕtvina ž 1. mŕtvica: sslak aneb mrtwice, ochromenj, mrtwina (RN 17.-18. st); zánět obrátil se w roznět, až y w mrtwinu, když bolest nesnesytedlná za 36 hodin trwala (TiS 1788) 2. mŕtvola: wogák mrtwine z mečem hlawu stal (PT 1778); kde gest mrtwjna, tam gest y orlica (CS 18. st); examine cadaver: mrtwina (PD 18. st)