skrocovať p. skrotiť
skrotiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) urobiť miernym, stíšiť, uchlácholiť; potlačiť, premôcť: s. rozhnevaný dav, s. žiakov; pren. s. hnev, vášeň ovládnuť; s. rozvodnenú rieku upraviť jej tok; Neviem skrotiť otcovu bujnú krv (Stod.) neviem ho utíšiť, upokojiť.
2. (čo) cvičením donútiť zvieratá poslúchať: s. zvieratá, medvede;
nedok. zried. skrocovať, -uje, -ujú
skrotiť dk 1. koho, čo urobiť miernym, stíšiť; potlačiť, premôcť niekoho, niečo: ya przyczynim se taynost zachovajicz, abychom tak mohli ty lotry skrotiti (BECKOV 1535 SLL); mohli ste spolu s panom takichto gwaltownikow skrotit (LIPTOV 1644); Alžbeta proč wogsko neposlala, proč poddaných neskrotila (ŽS 1764); o to se snažity mame, abichom tohoto nebezpečneho čloweka skrotili (PT 1796); x. pren na listu makowem to (zmes) roztahnut, tim hlawu obložyty, bolest wssecku skroty (HL 17. st) zmierni; nedagj se prawdou ohledati, ani žadnou prosbou skrotiti (MaK 1749) buď neoblomný; y Jakob patriarcha Ezau hnew skrotil (GV 1755) ovládol; aby te aspoň strach pekelných muk skrotil (KO 1782) urobil poslušným F. od lži, na cti utrhanj a klebet gazyk skrotit (UKK 1768) ovládať sa v reči 2. čo zbaviť divosti: freno: w uzdu pogjmám, skrotim (WU 1750); (lasica) lechko se skroti, gestli zubi cesnekom namastiš (PR 18. st); pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet k herdlu co negtuss spatkem a tak ho tim obicegem skrotiss (RG 18. st); skrocovať ndk k 1: mansvefio: skrocugem, utjssugem (KS 1763); rozkazmj swjmj lidj skrocuge (PT 1796); ty w mocne sily twe umjss y maužess skrocowati pyssne (HI 18. st); x. pren cžloweče, skrocug wždy tela sweho (PoP 1723-24) ovládaj sa; bywsse on tym mocnim pánem, kteri pohnuty wlnobiti (mora) skrocuge (PeP 1771) utišuje; trenkow sime a listi bugnu žadost skrocuge (RG 18. st) potláča F. kdo chce milowat žiwot, nech skrocuge gazyk swug od zlého (Le 18. st) ovláda sa v reči k 2: domo: skrocugem (PG 1656); konjk neb lowas kona z welikymy a z ostrimy zubadly skrocuge (KoB 1666); refreno: zaohlawkugem, ukrocugem, skrocugem (KS 1763); koňárum plachích koňuw chitati a skrocuwati (BN 1789); s. sa ndk krotiť sa, mierniť sa: mitificor: skrocugem sa, utjssugem sa (KS 1763); geden kazdj skrocug se a odchil se od zleho (Káz 18. st)