pecník -ka pl. N -ky m. zdrob.
peceň pecňa pl. N pecne G pecňov m. obyč. v spojení peceň chleba ▶ celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru; syn. bochník: kúpiť p. chleba; upiekla dva pecne chleba; odkrojiť si z čerstvého pecňa chleba; zjesť polovicu pecňa; na oslavu mal doniesť tri pecne chleba ▷ pecník -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: stojí s pecníkom v rukách; Potom ich [bochníky] sádzal do pece a nakoniec vyťahoval z pece chrumkavé pecníky. [A. Pauliny]; Matka kladie na stôl rozkrájanú klobásu i pecník domáceho chleba. [K. Jarunková]; pecníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: voňavý p.; pecníček, predobrý to chlebíček [V. Šikula]
pecník ↗ peceň
peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru • bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chleba • pecník: odkrojiť z pecníka • hovor. zastar.: vekľa • vekňa (podlhovastý peceň)
pecník p. peceň
pecník, -a m. kraj. peceň (Ráz., Jes., Heč.);
pecníček, -čka m. zdrob.
peceň m. 1. strsl, zsl celý chlieb okrúhleho tvaru, bochník: Ale daj mu celí peceň, nak sa už naje! (Kvačany LM); Otkrójeu̯ si s pecňa velikí kus (Bánovce n. Bebr.); Upékla desat pecnóv chleba (Bošáca TRČ); Pecen je gulatí chlép a štricla je podlhuvastá (Biely Kostol TRN); Tam sa péku̯o aj dvanást pecňú teho chleba (Hlboké SEN); Tri pecne chleba sme rozdali (Stupava BRA) 2. tvarovaná hruda syra: Bača dál čérství, plachetkoví pecen (Hor. Súča TRČ) 3. vylisovaný semenec okrúhleho tvaru: Jak se viprešovau̯ olej, to boli také pecni teho (Láb MAL) 4. kováč. oblé železá v prostriedku ohniska: peceň (Istebné DK); pecen (Borová TRN); pecník1 m. zdrob. expr. k 1: Upiekla ľen maľie pecňíke (Králiky BB); Kúpila som pecník chleba (V. Rovné BYT); pecňík chleba (Bošáca TRČ)
pecník1 p. peceň
pecník2 m. expr. kto rád vysedáva doma, domased: pecňík (Zázrivá DK, Mýtne Ludany LVI)
peceň, pecník m neživ kus vykysnutého cesta obyč. okrúhleho tvaru upečeného v peci, bochník: bielich pecnow n 2 (L. HRÁDOK 1660); chleba sstiri pecni (BOŠÁCA 1730); cibum panis: pecen; pecen, pecnjk (PD 18. st); pecňový príd: wetssy pecnowj chleb (Kristus) rozlamal a kuskj ty aposstolum dawal (DuM 1718)
peciar [-ár], pecník m živ 1. remeselník, kt. stavia al. opravuje pece: 20. junii pecnikowi placeno od dwuch pecj 2 flor 60 den (ZVOLEN 1637); pecarowy Martonowy na nuž (s. l. 1656) 2. kurič: služebnici tehož kaštila a panstwi pruščanskeho: urednik, frumentarius, klučar, pekar, pecar, pivovarči, zahradnik (VRŠATEC 1682 U2); s bedlivosti, aby hlásnym a pecarovi hrozil, aby na ohen bedlivu starost meli (KOŠECA 1718); -ov príd privl k 2: plat ročny pecaruw hotowych penez zlate 3 (VRŠATEC 1683 U2); -ka ž k 2: dcéri waše sebe učiní masťiťelkiňe a pecárki (BN 1796)
pecka ž čes tvrdý obal smena niektorých druhov ovocia, kôstka: nucleus acini: pecka z wína (VTL 1679); nesspule ma try peczky (HL 17. st); arbor cornifera: strom magjcý owotce s peckami (FO 1737-43); os: kost, pecka (AP 1769); wezmi ssipkowe peczky, wsip na vhli a pokurug nos a wloz gednu peczku w chripi (LR5 18. st) pecník neživ p. peceň
pecník živ p. peciar