pohorelec -lca m. komu požiar zničil dom
pohorelec -lca pl. N -lci m.
pohorelec komu požiar zničil dom • zried.: pohorenec • vyhorenec • vyhorelec
pohorelec, -lca, zried. i pohorenec, -nca m. komu zhorel, vyhorel dom, kto vyhorel;
pohorelecký, zried. i pohorenecký príd.: p-é rodiny (Heč.)
pohorelec i pohorenec m. strsl, vsl komu vyhorel dom: Na pohorelcó zberajú peneze (Kameňany REV); Pohorenci zbiraľi slamu i zarno po dzedziňe (Markušovce SNV); Pre pohorelcoch śe robiľi zbirki (Bzenov PRE); Pohorenci chodziľi za slamu po valaľe (Dl. Lúka BAR); pohorelec (Sliače RUŽ); pohoreľec (Liesek TRS)
pohorenec, pohorelec m kto vyhorel, komu zhorel dom: pohorelci museli puste place opustity a po swete se rozegti (PREŠOV 1682); Lazar Gyuro, pohorenecz zabokreczky (TURIEC 1743); my ubozy a o wssetko prissly pohorelczy (STANKOVANY 1756); abeo in flammas: spalač, pohorelec (KS 1763); pohorenci z Orawskeg stolici budu po pitany chodit (B. BYSTRICA 1779); ponižena instantia dnu doloženeho bjdneho pohorelca (S. ĽUPČA 1789); chodili currensi, abychom pohorencu napomáhali (MKH 1799); -ský príd: nass rychtar w ten rok z nassu aceptatiu pohorelsku zawrel gest (STANKOVANY 1756)