inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka; hovor. stavbárske i-y
inštrument -tu pl. N -ty I -tmi m.
inštrument -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ pracovný nástroj al. nástroj, pomocou ktorého sa vykonáva nejaká činnosť (obyč. v zdravotníctve): chirurgické, zubárske inštrumenty; taška na inštrumenty; Civilná sestra pripravovala a vyvárala potrebné inštrumenty. [A. Kostolný] 2. hovor. ▶ nástroj, pomôcka pri manuálnej práci: pripraviť, zbaliť si inštrumenty; sám si vo vyhni zhotovoval náradie a inštrumenty; Neboj sa, nejaké inštrumenty sa nájdu. [P. Jaroš] 3. ▶ prostriedok na tvorenie tónov, hudby, hudobný nástroj: džezové inštrumenty; vlastniť kvalitný i.; Pomocou razantných dychov, sláčikov, bicích nástrojov a tradičných čínskych inštrumentov vytvára [Jerry Goldsmith] občas epickú, občas dramatickú atmosféru. [InZ 1998]; Svoje inštrumenty si na korze rozložia slovenské a české skupiny. [Sme 1999] 4. kniž. al. odb. ▶ prostriedok (opatrenie, predpis a pod.), nástroj na uskutočnenie niečoho: finančný, bankový, právny i.; využívať občianske inštrumenty; stať sa inštrumentom politických hier [Sme 1996]; trh ako inštrument ekonomickej regulácie [LT 2000]
inštrument -u m. ‹l›
1. nástroj, najmä hudobný al. lekársky
2. zastar. hovor. prostriedok, pomôcka (na vykonanie niečoho): jazyk ako spoločenský i.
3. práv. zastar. inštrumentum
inštrument p. nástroj 1, 2
nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty • hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava • prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky • pejor.: verk • verkeľ • vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám
2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty
inštrument, -u m.
1. pracovný nástroj al. nástroj, pomocou ktorého sa vykonáva nejaká činnosť: chirurgický, včelársky i., maliarske i-y; hudobný i.;
2. nástroj vôbec, prostriedok na dosiahnutie cieľa, pomôcka: Podnikové účtovníctvo je inštrumentom plánovaného a riadeného hospodárstva.
inštrument m. náradie, nástroj: Na cajgráme mau̯ povešané šeliake inštrumenti (Prievidza); Pober si tie svoje inštrumenti a choj het! (Ban. Hodruša BŠ); Bárkedi sa chitín šijacú mašinu opravit, len kebi som mal k tomu inštrumenti (Dol. Súča TRČ);
inštrument m, inštrumentum [-št-, -st-] s lat nástroj, prostriedok, pomôcka: instrumenti stare, polamane, hnyle (s. l. 1666); trun, ktery dabel a geho instrumenta nikda nemohu zboriti (SP 1696); inštrument musiczky (LIPTOV 1737) hudobný nástroj; ta husta materye z ussj k tomu zpusobnjm instrumentem aneb nastrogem wičisstena byla (HT 1760); nadoby muzikanske aneb insstrumenty (SJ 18. st)