meno -a mien s.
1. slovné označenie niekoho, niečoho, pomenovanie, názov: osobné m. meno a priezvisko; krstné (rodné) m. prijaté pri krste (zápise); miestne m.; poznať niekoho iba podľa m-a nie osobne; gram. → podstatné, → prídavné m.;
pren. významné m-á našej literatúry osobnosti
2. (dobrá) povesť, vážnosť: kaziť niekomu dobré m.
3. hovor. meniny: blahoželať niekomu na m., na m-a
● → nazvať (veci) pravým m-om; nemôcť → prísť na m. niekomu;
v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;
menný príd. k 1: m. register, op. vecný; gram. m-é skloňovanie, m. tvar;
menne prísl.