mesiac -a m.
1. astron. Mesiac nebeské teleso obiehajúce okolo Zeme ako družica: spln m-a; let na M.
2. družica obežníc: Jupiterove m-e
3. 12. čiastka roka (28 – 31 dní): letné, zimné m-e
● tvár ako m. okrúhla; expr. tvári sa, akoby bol spadol z m-a vyjavene;
mesačný príd.
1. k 1: m-á noc, m-á sonda
2. kt. trvá 1 mesiac: m-á lehota
3. mesiac starý: m-é dieťa
4. opakovaný, konaný ap. každý mesiac: m-é hlásenie;
mesačno vetná prísl. k 1: je m.;
mesačne prísl. k 2, 3;
mesiačik -a m.
1. zdrob. expr. k 1, 2
2. polmesiacovitý útvar na nechte
3. čo má podobu polmesiaca: rumové m-y (pečivo); zemiaky pokrájať na m-y;
mesiačikový príd.: m. tvar
mesiačik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
mesiac1 -ca pl. N -ce m. 1. Mesiac astron. ▶ nebeské teleso obiehajúce okolo Zeme, jediná prirodzená družica Zeme: povrch Mesiaca; krátery na Mesiaci; zatmenie Mesiaca; nov Mesiaca fáza Mesiaca, v ktorej je otočený k Zemi neosvetlenou stranou; spln Mesiaca fáza Mesiaca, v ktorej je otočený k Zemi celou osvetlenou plochou; M. je v splne, v nove; let na M.; pristátie na Mesiaci; vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou; družica obletela M. 2. iba sg. ▶ toto nebeské teleso osvecujúce odrazeným svetlom Slnka Zem v noci: ubúdajúci, pribúdajúci m.; na oblohe svieti, vychádza m.; m. ustupuje; m. zašiel, zapadol; spoza mrakov vykukol m.; nočná krajina ožiarená svitom mesiaca; Obloha bola modrá, bez mráčka, ale čo bolo zvláštne, visel na nej bledý, tenký kosák mesiaca. [J. Blažková]; Mesiac sa vystrčí a hneď sa aj skrýva za oblaky. [P. Jaroš] □ plný mesiac spln; nový mesiac nov 3. astron. ▶ tuhé teleso obiehajúce okolo planéty ako družica: mesiace Jupitera; Mars má dva mesiace; Urán je planéta s prstencami a mesiacmi 4. šport. ▶ jeden zo spojovacích prvkov v krasokorčuľovaní: povinne zaradiť do programu aj obraty, váhy a mesiace ◘ fraz. tvár ako mesiac plná, okrúhla tvár; expr. [vyzerá, tvári sa, hľadí,] akoby [bol] spadol z mesiaca a) je veľmi prekvapený b) nevie sa správne zorientovať v danej situácii; [čo] spadol z mesiaca? a) je taký nechápavý, hlúpy, naivný? b) je taký nevedomý, neinformovaný? ◘ parem. darmo pes na mesiac breše vynaložená námaha nemá význam, neprinesie želateľný výsledok ▷ zdrob. ↗ mesiačik
mesiačik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. expr. ▶ nebeské teleso osvecujúce odrazeným svetlom Slnka Zem v noci, mesiac1: m. zapadol; m. vyšiel spoza kopcov; prechádzať sa pri mesiačiku za mesačnej noci; Celé noci sme presedeli na streche a snívali pod mesiačikom. [V. Švenková]; Vtedy sa už vyšplhá spoza hory kosáčikovitý mesiačik. [M. Saniga]; Zhasli sme svetlo, iba mesiačik svietil dovnútra. [KN 2003] 2. zdrob. ▶ tuhé teleso menších rozmerov obiehajúce okolo planéty ako družica, malý mesiac1: Jupiterove mesiačiky; obežná trajektória mesiačika; pozorovať ďalekohľadom zmeny polôh mesiačikov 3. ▶ belavá plôška pri koreni nechta v tvare polmesiaca: dlhé nechty s bielymi mesiačikmi; lak nanášame aj na mesiačiky 4. ▶ čo má tvar polmesiaca, kosáka mesiaca1: jablká, rajčiny pokrájané na tenké mesiačiky; ozdobiť tortu mesiačikmi broskyne; rozobrať mandarínky, pomaranče na mesiačiky □ cukrár. rumové mesiačiky koláčiky z kakaového cesta poliate rumovou polevou, vykrajované v tvare polmesiaca 5. ▶ ľudové označenie nechtíka lekárskeho Calendula officinalis, liečivej a okrasnej rastliny so žltými al. oranžovými súkvetiami: sušené kvety mesiačika; odvar z mesiačika ◘ fraz. tvár ako mesiačik okrúhla; expr. usmievať sa ako mesiačik na hnoj/na hnoji usmievať sa bez príčiny
mesiačik, -a/-čka m.
1. zdrob. expr. mesiac (luna): m. kosáčik; čakať na niekoho pri m-u za mesačnej noci
● hovor. mať m-y pod očami vpadnuté oči;
2. hovor. biely polmesiacovitý útvar pri korení nechta;
3. kuch. obyč. v mn. č. rozličné druhy pečiva vykrajovaného do kosákovitej podoby mesiaca;
mesiačkový príd.: m-á tvár okrúhla ako mesiac; m-é šaty strieborné ako mesiac (v rozprávkach)
mesiačik i mesiačok m. 1. csl zdrob. expr. nebeské teleso, mesiac: Išiel uš tag večierkom a mesáčik svieťil (Medvedzie TRS); Kukajú do cintera, mesáček svícil, nebolo vidzed nikeho (Ružindol TRN); Miesíček svíciu̯, biu̯o vidzet (Jablonové MAL); Mesiaček tak svieťel, že bolo svetlo ako vedňe (Čičmany ŽIL); Meśaček šumňe śvicil (Dl. Lúka BAR) F. má tvár ako mesiašik na splňe (Rim. Píla RS) - veľmi okrúhlu, plnú; uśmieva śe jag meśačig na hnoj (Žakarovce GEL), śmeje śe jag meśačok (Sobrance) - naširoko sa usmieva 2. polmesiacový útvar na nechte: meśešok (Mur. Dl. Lúka REV) 3. zdrob. expr. náčinie, ktoré sa používa na miešanie pri varení lekváru: Brečke buďe kuoska, volačo cíťiťi pod mesiačikom (Návojovce TOP) 4. jemné pečivo, zákusok v tvare polmesiaca: Stela som robit aj té mesáčiki, ale nemám poránne formički (Val. Belá PDZ); mesiačkový príd. k 1: Kázala si mesiačkovie šati (Kvačany LM); Vzau̯ si miesíčkového koňa a jeu̯ k temu sunku (Jablonové MAL); Kidľe buľi fšeľijake, i meśačkove (Spiš. Štvrtok LVO)
mesiačik [-íček] m 1. dem k mesiac 1: mesyček to ho času z Krystem se raduge (CC 1655); lunula: mesyček (KS 1763); neni lepší jako v noci po horách poluvati, keď sa pekne rozsvicuje ten prekrásny mesíček (AD 18. st) 2. bot nechtík lekársky Calendula officinalis: mesyčzek lysty ma yako wetssy blessnyk (HL 17. st) L. vodný m. záružlie močiarne Caltha palustris: mel Calthae palustris: wodnjho mesyčku med (TT 1745); mesiačikový príd k 2: calendulae: měsyčkový kwět (TT 1745)