špic1 -a m.
1. špica (význ. 1, 2), špička, hrot: š. lyže, stromu
2. zákusok so zahroteným vrcholom: čokoládový š.
špic2 -a mn. N a A -e m. plemeno strážnych al. spoloč. psov s dlhou srsťou, špicatou papuľou a špicatými ušami
špic -ca pl. N -ce m. (hrot; zákusok)
špic G a A -ca pl. N a A -ce A hovor. i -cov m. (plemeno psa)
špica -e ž., špic2 -a m. ‹n›
1. ostrý koniec (predmetu), hrot: palica so š-om bodcom; š. kopije
2. ostro vybiehajúci koniec niečoho: š. veže; š. lode, lyží
3. časť nejakej plochy vymedzenej ostrým uhlom: š. lesa, lúky cíp
4. hovor. význačné, vedúce postavenie (aj v športe, v súťaži): dostať sa na š.
špic1 -a m. ‹n› kynol. plemeno psov s hustou srsťou a krátkym špicatou papuľou
hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly • špica • špic • špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazyka • zried. hrotec
špic, špica p. hrot
špica, -e, spíc ž. i špic, -a m. (nem.) hovor. ostrý výbežok, ostré zakončenie nejakého, obyč. podlhovastého predmetu, hrot: kolík s kovovou š-ou; š-a veže; Občas štrngne o kameň okovaný špic Drakovej valašky. (Chrob.); š. lode predná časť
špic m, špica1 ž nem 1. ostré zakončenie niečoho, zahrotenie, hrot: arista: sspice od klasu (VTL 1679); bitwa morska gest strassliwa, kdy welike ssyffi gako zámky zrážegj se pyskemj, prednjmi sspicemi (OP 1685); bidens: motika o dwuch sspicach (AS 1728); cacumen: wrch hori, sspyc; cuspis: sspice, ostry hrot na kopi neb sspice na meči (WU 1750); prw nežly planta kwet wirazy, mosy gegy špic odrezany byty (BUDÍN 1790); pozorug, abi sy wzdicky struky kwetne hore spicom do zeme sadil (PR 18. st); spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 18. st) L. stáť na š-i byť na čele: žádný swého nerozumu tak welmi neprozradj, aby swého wogenského pána hanenjm a potupowánjm proti sobe powzbuzowal, když on na sspicy swého wogska stogj (PZ 1777); za š. noža štipku, trošku: nasjp tež do toho za sspic noža sal saturni (PL 1787) 2. žihadlo: aculeus: sspic, žjhadlo (WU 1750); špiček m, špička ž dem k 1: petiolus: sspička (VTL 1679); acullotus: žihlawečka, sspiček, bodláček (KS 1763); aculeatum dictum: sspička (PD 18. st)
špiček, špička p. špic