vinšovať nedok. hovor.
1. blahoželať, gratulovať: v. jubilantovi
2. želať (význ. 1), priať: v. mladým šťastie
vinšovať si -šuje si -šujú si -šuj si! -šoval si -šujúc si -šujúci si -šovanie si nedok.
vinšovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
vinšovať nedok. ‹n› hovor. (komu, čo) vyslovovať niekomu prianie (vinš), blahoželať
blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovať • blahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninám • hovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať
vinšovať 1. p. blahoželať 2. p. želať
želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priať • žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestu • hovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie
vinšovať, -uje, ujú nedok (nem.) hovor. trochu zastar. (čo i bezpredm.)
1. vyslovovať prianie, blahoželanie, blahoželať, gratulovať (obyč. k sviatkom, na mena ap.): Vinšujem vám šťastlivé sviatky. (Jes-á) Páni elegantne prišli im gratulovať a vinšovať na zdravie. (Tim.) Bol raz jednej panej na narodenie vinšovať. (Tim.) Vinšovať som vám prišiel. Ide Nový rok! (Laz.) Na fašiangy chodili vinšovať s paličkou, na ktorú sa napichovala slanina. (Min.)
2. priať, želať niečo (obyč. v pozdravoch): Mnoho šťastia im vinšujem. (Al.) Dobrú chuť im vinšujem. (Ráz.-Mart.) Skovajovci pozdravili naraz: „Dobrý večer a dobrého zdravia vinšujeme.“ (Tat.) „Dobrý deň vám vinšujeme,“ volali príchodzí. (Vans.);
dok. zavinšovať
|| vinšovať si priať si, želať si, chcieť: Čože si vinšujú, slečinka? (Mňač.) Vinšujem si, aby teba týchto pár riadkov pri zdraví našlo. (taj.)
vinšovať [-šo-, -čo-] ndk 1. vyslovovať prianie, blahoželanie, blahoželať, gratulovať (obyč. k sviatkom, na mena ap.): službu swu winssugem, Wassy Milostty pregycze wam od Pana Boha dobreho a ssttyastneho zdrawy na mnohe czasy ((ŽITNÁ) 1597); sluzbu swu wynssugy W. M., jaksto panu kmotrowy a sussedowy swemu a zadam od Pana Boha dobreho zdrawy (H. MIČINÁ 1629); ga milostiweg paneg nakrace winssugem, abi m. pani mohli pri dobrem zdrawi gmeno swe sstasliwe dočekati (MARKUŠOVCE 1758); congratulor: winssugem, spolú se radugem, powďacugem ssťasti (KS 1763); ony pak dyte znamenim swatého kryže poznačily a cysarownég wsse dobré winssowaly (PeP 1771) 2. priať, želať niečo (obyč. v pozdravoch): zdrawi y rozmnozeni w bazny Bozi od Pana Boha wssemohauczyho Wassym Milostem wynssugy a ziadam (JABLOŇOVCE 1581); swate boske požehnany Wassey Mylosty, mudry a oppatrny pane rychtary spolu s pany radnimy žadam a wynczugem (VAŽEC 1585); zdrawi a sstesti, wsseho dobreho od Pana Boha wssemohucziho wam winssugem (ŠTÍTNIK 17. st); zdravi i všeckno dobre vinčujeme slavnej a poctivej stolici šarišskej (ŠTEFANOVCE 1708 LP); z meho gruntu srdce všeho dobreho memu bratovi vinšujem (S. HORY 1750 CM); spolustolugicým dobrý appetyt winssugte (RPM 1795); narozenj Blahoslaweneg Maryi oslawugme, to winčuge, to žáda od nas cyrkew (SJ 18. st); vinšúvať frekv k 2: zdravi dobreho, pokoje staleho, požehnani boskeho na mnohe roky Vašej Urozenej Milosti a take všeckej slavnej stolici vinšuvame a naše služby ponižene oferuvame (V. LOVČA 1682 LP); v. si ndk priať si, želať si, chcieť: nema prjtomnjch dobrjch wecy, žiada ge, winssuge sobe (KoB 1666); pozustala wdowa spominala nekolkokrat, že by sobe winssowala, aby len s toho mohla byt nekterych lydi zazwat (M. JASENO 1732); kamen na spusob čloweka, w ktery nekdy obratil se knez ffalessne pred Božjm telom prysachagycy a sobe wynssugycy, aby skamenel (KrP 1760); gá sem sobe winssuwal zase mú komúrku w klasstery (VP 1764); Karel Paty po predčtenj tech člankuw wjry powedel, že bj sobe to wjnssowal, abj se takowa nauka po wssem swete predkladala (CS 18. st)