pokorný príd. prejavujúci pokoru, skromný, tichý: Van je teráz už bars pokorní (Prihradzany REV); Teraz už je pokorní, nie ako za mlada (Lukáčovce HLO)
F. pokorní ako ja̋hňička (Vyš. Kubín DK) - veľmi skromný, tichý; skrotený; pokorne prísl.: Ak pokorne sedží (Mníšany REV); Tak tam pokorňe seďev (V. Bielice TOP)