opona -y opôn ž. záves oddeľujúci hľadisko: spustiť o-u, vyjsť pred o-u
opona -ny opôn ž.
opona -ny opôn ž. ▶ záves oddeľujúci hľadisko od javiska: ťažká zamatová o.; scéna zatiahnutá oponou; o. sa dvíha; o. pomaly padá; po skončení hry spustia oponu; herci vyšli pred oponu; maľuje nielen portréty, ale aj divadelné opony a kulisy; pren. Keď sa slnko náhodou skrylo za oponu oblaku, ľudia sa nerozprávali o ničom inom, iba o slnku. [J. Fekete] □ polit., hist. železná opona (približne od r. 1947 do rozpadu ZSSR v r. 1991) oplotenie hraníc socialistických štátov ostnatým drôtom pre ideologický konflikt dvoch rozličných ekonomických a vojenských zoskupení, rozdeľujúce Európu na Východ a Západ; pád železnej opony rozpad spoločenstva krajín východného bloku v Európe na konci 20. stor. a otvorenie hraníc ◘ fraz. publ. nahliadnuť/nazrieť za oponu niečoho lepšie spoznať isté prostredie, menej známe skutočnosti; zatiahnuť oponu za niečím urobiť koniec niečomu, ukončiť niečo
opona p. záves 1
záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)
p. aj zástena
2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú
3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka
opona, -y, opôn ž.
1. ťažká záclona, záves oddeľujúci javisko od hľadiska: vytiahnuť, spustiť o-u; o. sa dvíha; o. padá, spadla po skončení hry al. dejstva; železná o. oddeľuje javisko od hľadiska z bezpečnostných (najmä protipožiarnych) dôvodov (obyč. býva ozdobená maľbou), pren. názov pre domnelú umelú priehradu medzi kapitalistickým a socialistickým svetom, používaný západnými politikmi;
2. záclona, záves zastierajúci niečo: nad posteľou visiace opony baldachýnu (Vaj.); pren. Nebo a zem splývajú v ľadovú oponu. (Al.)
opona ž 1. zavesená tkanina oddeľujúca nej. priestor, záclona, záves: nagprwé k ni (žene) przyslussy wsseczkni ssaty, prostiradla, polstarze, obrusy, opony (ŽK 1473); swetnična postyelka z oponamy gest pre poludnagssye neb odwečeregssnegssye pochylenj se (KoB 1666); na myste hry, ktere se odywa kobercemi a zasterami (:oponamj:) zakrywa (:zastynuge:) (OP 1685); conapeum: opona okolo lože (NP 17. st); cortina: prikrýwadlo, opona, zastrenj, zawěssenj (WU 1750); ay opona chramowa roztrhla se na dwe strany od wrchu ass do dolu (MS 1758); peripetasma: koberec, zásťera, opona (KS 1763) 2. plachta na lodi: opony (na lodi) su: welika opona, předni opona a zadni opona; když buřka na moři nahle powstáwa, stehugj se plachty (:opony:), aby lody na skalach ostrych rozražena nebyla (OP 1685); velum: korábowé plátno, opona (AP 1769) 3. anat blana oddeľujúca osrdie od dolnej časti brucha: osrdy toto od dolegšiho bricha blana pričny (:opona:) oddeluge (KoA 17. st)