korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;
koreninový príd.: k-á paprika
korenina -ny obyč. pl. koreniny -nín ž.
korenina -ny obyč. pl. koreniny -nín ž. ▶ čerstvá al. usušená látka rastlinného pôvodu s prenikavou vôňou a výraznou chuťou, používaná na dochucovanie pokrmov; syn. korenie: aromatické koreniny; zmes korenín na mäso; pridať cesnak, cibuľu a iné koreniny do polievky; rasca, čierne korenie, majorán, vanilka, škorica patria medzi obľúbené koreniny; ochutiť nápoj nezvyčajnými voňavými koreninami; čokoládové bonbóny s príchuťou exotických korenín
korenina prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu • korenie: korenina, korenie do omáčok
korenina, -y, -nín ž. korenie;
koreninový príd.: k-á paprika červená, ktorá sa rozomletá používa ako korenie
korenina ž. príchuťová prísada do jedál, korenie: Ruosol mau̯ šelijaké koreňini, mletuo koreňia, abi mäso dostalo chuť, nadošetko soľ a cesnak (Dol. Kubín)