milý, 2. st. milší príd.
1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;
2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);
3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť
● (vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;
4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;
5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)
6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;
spodst. milá, -ej ž. milenka;
7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;
milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde