Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dlabať -e -ú nedok.

1. vysekávať dlátom al. pod. nástrojom: d. otvor v dreve, jamku v zemi

2. zhotovovať dlátom al. iným nástrojom: d. korýtko, úľ

3. expr. vŕtať (sa), špárať (sa), rýpať (sa): d. v skale

dlabať -be -bú dlab! -bal -búc/-bajúc -búci/-bajúci -baný -banie nedok.

dlabať -be -bú dlab! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. (čo (v čom/do čoho)) ▶ robiť al. vysekávať dieru dlátom al. iným nástrojom (obyč. do dreva): d. otvor v dverách; d. jamku v dreve, do dreva; d. do stromu, do skaly kríž; Vendelín dlabal do hrady. [B. Tinák]
2. (čo) ▶ vytvárať, zhotovovať niečo dlátom, (obyč. z dreva); syn. vyrezávať, strúhať: d. nové korýtko; d. varechu
3. hovor. expr. (na koho, na čo; koho) ▶ prejavovať záporný postoj k niekomu, k niečomu; kašľať na niekoho, na niečo: dlabe na mňa; dlab na to!; dlabe na štúdium; Ja ich dlabem. [P. Karvaš]
▷ opak. dlabávať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ vydlabať

dlabať p. špárať 1

hĺbiť robiť hlbším • vyhlbovať • kopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňu • dlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor

špárať (čo, v čom) • špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchať • šparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zuboch • expr.: dlabať • rýpať sa • vŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

2. p. prehŕňať sa 1

dlabať, -e, -ú nedok.

1. (čo, do čoho) robiť, vyhlbovať, vysekávať dlaby dlátom: d. otvor do dreva; Sochár dlabe do mramoru. (Jes.)

2. (čo) vytvárať, zhotovovať dlátom: z dreva dlabaný úľ; Dlabal klietku pre straku. (Tat.)

3. expr. (v čom) rýpať (sa), vŕtať (sa), špárať (sa): Dlabal si ceruzkou v nose. (Min.) Chlapček dlabe v jamke. (Fr. Kráľ);

opak. dlabávať, -a, -ajú;

dok. vydlabať

dlabať nedok.
1. csl robiť diery dlátom: Otvori na dveráh i oknách treba i dňeska ručňe dlabať (Lipt. Hrádok LM); Dlacon dlabe hradu (Návojovce TOP); Jeden zme dlabali čepi a druhí dlabi na ton króve (Brestovany TRN); Dlabalo śe z dlatkem (Dl. Lúka BAR)
2. gem expr. rýpať, vyhlbovať: Dlabal diaru do zemi (Rochovce ROŽ); Šva dlabež do té zemi?! (Kameňany REV)
3. expr. znepokojovať, hnevať: Ve kšefťe mia tá kasírka neskaj ocigáňila o piet korun, tak ťi mia to dlabalo celú cestu (Skalica)
4. vulg. odmietať, kašľať na niekoho: Ja ce dlabem (Babin Potok SAB)

dlabať ndk vysekávať dlátom: dlabany dier (ZVOLEN 1615); do kamena sem djeru dlabal (TRENČÍN 1735); carino: dlabem na spusob hagowa (LD 18. st)