Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text

// adaptovať sa: oko sa a-je na tmu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
adaptovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; adaptovať sa

adaptovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.


adaptovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.

adaptovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.lat.⟩ (ø; na čo) ▶ prispôsobovať sa, prispôsobiť sa novým podmienkam: a. sa v rodine, v novom prostredí; a. sa na školu, na okolie; vedieť sa a. na klimatické zmeny; oči sa adaptovali na šero; srdce adaptované na fyzickú záťaždok. izadaptovať sa


adaptovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.lat.⟩ 1. (čo (na čo)) ▶ upravovať, upraviť niečo s cieľom využiť to inak al. lepšie; syn. prispôsobovať, prispôsobiť: a. budovu; a. miestnosť na ambulanciu; a. dohodu na zmenené podmienky; adaptovanie pamiatok
2. (čo (na čo); čo (ako)) ▶ pretvárať, pretvoriť na iný druh al. žáner; syn. upravovať, upraviť: a. román na filmové spracovanie; a. dielo do divadelnej podoby; svojské adaptovanie poetiky francúzskej novej vlny [DF 2000]
3. (koho, čo) ▶ napomáhať, napomôcť prispôsobovanie sa na nové al. zmenené podmienky: a. dieťa na nové prostredie; a. cudzie slová; úplné adaptovanie eura ako národnej meny [Pt 2000]
dok. izadaptovať

adaptovať nedok. i dok. ‹l› (čo, koho; čo načo) podrobovať, podrobiť adaptácii, prispôsobovať, prispôsobiť: a. byt; a. obchod na samoobsluhu; a. zrak (šeru);

adaptovať sa nedok. i dok. (~; na niečo) prechádzať, prejsť adaptáciou, prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa na nové prostredie

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

adaptovať sa p. aklimatizovať sa, prispôsobiť sa, asimilovať sa


adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovať prispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviť prerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúť privyknúť navyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť sa adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť si privyknúť navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieť udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným • prispôsobiť sa adaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmusplynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvomspodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti)


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavať adaptovať prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúť zvyknúť si navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sa zdomácnieť aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovať vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnať popraviť dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávať poupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiť uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovať prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniť obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiť pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

4. p. usmerniť 1


zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviť vykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovať usporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiť nastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiť zaistiť postarať sa obstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiť prispôsobiť upraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiť adaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

adaptovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) upravovať, upraviť, prispôsobovať, prispôsobiť pre nejaký účel: a. budovu, miestnosť;

|| adaptovať sa (na čo i bezpredm.) prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: oko sa adaptuje na tmu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu