zlosť -i ž. prudké vzrušenie vyvolané hnevom, nenávisťou, odporom ap., (prudký) hnev, jed (význ. 2): zblednúť od z-i, urobiť niečo zo z-i, vybiť si z. na niekom, niečom
□ mať z. na niekoho, niečo zlostiť sa
● expr. ide ho rozdrapiť, ide puknúť od z-i veľmi sa zlostí
nazlosť, obyč. pís. na zlosť prísl.
zlosť -ti ž.
nazlosť, obyč. pís. na zlosť prísl. ▶ proti vôli, želaniu niekoho, napriek1, naprotiveň1: deti si robia n.; Tamto som vždy preskakoval drôt na zlosť železničiara z malej drevenej búdky. [V. Šikula]; Chlapec sa neúnavne ponáral a špliechal na zlosť unudeným slečnám. [A. Hykisch] ◘ fraz. ako/akoby nazlosť veľmi nevhod z hľadiska hovoriaceho, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako na zlosť som ráno zaspal
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)
p. aj zloba
zlosť 1. p. hnev 1 2. p. zlo
vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)
zlosť, -ti ž.
1. prudké vzrušenie, rozčúlenie, rozhorčenie podmienené pocitom hnevu, nenávisti, nevraživosti, odporu, podráždenia ap., hnev, srd: zožltnúť, sčervenieť, zblednúť od z-i; sršať, soptiť, planúť z-ou; triasť sa od z-i (z-ou), premáhať, opanovať z., schladiť si z., pukať od z-i (z-ou), zachádzať sa od z-i (z-ou), zadúšať sa, dusiť sa z-ou veľmi sa zlostiť; vyliať, vybiť si z. na niekom prejaviť ju voči niekomu; z. v ňom vrie, kypí, z. ním lomcuje, z. ho berie, myká ho od z-i; hovor. má ho rozdrapiť od z-i, má ho (ide ho) roztrhať od z-i o prudkom záchvate hnevu; z. v ňom prepukla, vstúpila doňho z., zmocnila sa ho z. nahneval sa, nazlostil sa; prehltnúť, prežrieť z. premôcť hnev; z. ho prešla vyprchala z neho; z. v ňom schladla zmiernila sa; urobiť niečo v slepej z-i v nespravodlivom hneve; urobiť niečo niekomu na z. napriek, navzdor;
2. zried. zloba, zlo: My pôjdeme tiež za vami ta, kde zlosť sveta musí stáť pre hrobu tíš. (Ráz.); Človek do toho (sveta) vniesol zlosť, biedu, vraždu. (Jégé)
zlosť ž 1. prudké rozčúlenie pod vplyvom hnevu, hnev, prejav nenávisti, odporu: ona sama to zborzyla swu zlosty (ŽK 1473); o, gedowatj hadowe, o naglitegssy wrahowe, reci wasse, ssipy welmy sskodne, vsta wasse gedu, zlosty plne (RL 1571); z hnewu neuprimnost, nenawist, welka zlost mezi príteli bywa (BV 1652); male corde consultare: zlost w srdci rozpalowati; malignitas: zlostiwost, zlost (KS 1763) 2. zlé skutky, zlo, zloba: pred smrti vssli wssé zlosti (CC 1655); trestati te bude zlost twa, o clowece (SP 1696); geg zlost bez pomstwy nezustala (VELIČNÁ 1724); zmilug se nad twogu dussu a odstup od zlosti (GŠ 1758); swet naplneny zlostu ma byti wiwraceny (GK 1779); gak se ti kdo za dobru wec ze zlosťu odplati, hamug seba, proti Bohu nic nechteg reptati (GP 1782); po sstiricat dny mala skapat pre zlosty swe Niniwe (SJ 18. st) L. činiť, konať, počínať, vykonávať z., z-i robiť zlé skutky; zlostiť sa: wyznawame, aby sme kdy slissely, aby won zlost aneb zle wecy wykonawal (SLIAČE 1591 E); yssel Duro mezy cželed a pacholky, a tam mezy njmy poczinal zlost (PEZINOK 1656); tragaedias ago, excito: zlost cinjm, zlosti wykonawam (KS 1763); y ty negzlobiwegssj lide k cinenj dobreho spusobnost magj, zlost owssem konagj (PT 1796); robiť z-i vyvolávať rozbroje: mezy officyrmi zadny neroby zlostj, nez ta gazicnata duchodnica (DUBNICA n. V. 1722); viesť z. nenávidieť: welika zlost Herodesa krale proty Krystu Panu, weliku zagiste zlost wedel proty nemu, co poznawame (CS 18. st) F. kdo w zahalce ziwot trawi, ten se rad we zlosti bawi (SiN 1678)