rozobrať -berie -berú -bratý/-ný dok.
1. rozdeliť na časti, rozložiť, porozkladať: r. stroj, pušku, posteľ
2. po častiach vziať z istého celku, pobrať: ľudia r-li drevo na kúrenie
3. rozpredať, vypredať: prvé vydanie slovníka je už r-té
4. urobiť rozbor niečoho, dôkladne prebrať: r. príčiny neúspechov, r. problém; odb. r. vetu
5. osviežiť, prebrať: čerstvý vzduch ho r-l;
nedok. rozoberať, rozberať
rozoberať, rozberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín • rozoberať • rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy • rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti • hovor. pitvať • zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro
pojednávať 1. správ. rokovať
2. správ. rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať
rozoberať p. analyzovať, porov. rozobrať
skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať • študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka • robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie • rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt • odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén • odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu • hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu
2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezerať • študovať: skúma, študuje, prezerá údaje • obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle • prehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia • hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú • preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť • zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov
rozobrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.
1. (čo) stroje al. iné zariadenie rozložiť, rozdeliť na jednotlivé časti, súčiastky, rozmontovať: r. stroj, motor; r. pušku, guľomat; r. lešenie; Cila rozobrala ešte i posteľ. (Taj.); pren. Palce sa mi zlepili, že ich nemôžem rozobrať (Stod.) rozlepiť, roztiahnuť.
2. rozobrať (si) (čo) podeliť si, rozdeliť si niečo, čo je spolu, pohromade, pobrať: Vo mlyne rozoberú si chlapci tragače. (Ráz.) A hneď si aj rozobrali dobytok a stroje. (Štítn.) Veľa vecí sa rozobralo a potratilo (Pláv.) rozkradlo. Mŕtvola bude visieť, dokiaľ ju vtáci nerozoberú (Jégé) neroznesú; r. (si) vstupenky;
3. (o knihe) skúpiť celý náklad; rozpredať, vypredať: r. vydanie, r. náklad; knižka je dávno rozobraná (Zúb.); nové vydanie dávno rozobratého Sládkoviča (A. Mat.);
4. (čo) dôkladne preskúmať, prebrať, uvážiť, urobiť rozbor niečoho, podrobne rozanalyzovať: dôkladne (podrobne, do základov) r. problém, otázku, tému; r. nedostatky, príčiny niečoho; r. situáciu; (Hollého) diela rozobral náležite až Vlček. (Vaj.); odb. r. báseň, r. vetu;
5. (koho) rozptýliť, vzpružiť, osviežiť, prebrať: Čisté povetrie rozobralo ho. (Kuk.) Však ste už nie rozospatá, však sme vás rozobrali? (Pláv.) Tak vedel človeka pesničkami rozobrať. (Chrob.);
nedok. rozoberať, -á, -ajú
|| rozobrať sa rozptýliť sa, osviežiť sa, vzpružiť sa, prebrať sa: Zašeptala, keď sa trochu rozobrala medzi nimi z ustrnutosti. (Tat.)
rozberať p. rozoberať
rozoberať, rozberať i rozobierať nedok. 1. csl rozdeľovať na jednotlivé časti a. rozkladať, rozmontúvať: Postupňe sa nám drevo míňalo, tag zme ľizeň rozberaľi (Vaňovka NÁM); A ten dah ostau̯ na takom mincieri, no a išľi to rozberať (Habovka TRS); Hodžinki viaž rozberač, ale poskladadž už ni (Sirk REV); Rozobierali starí dom (Bánovce n. Bebr.); Hajovi tesari dicki na jar spraveli, v jésen to rozebiérali (Skalská N. Ves TRČ); Rozbiral mašinu (Remeniny GIR); Rad rozbiral mašinki (Dl. Lúka BAR); Mal i ceru, sina i take, co ľem rozberaľi a skladaľi šatre (Rozhanovce KOŠ); rozoberaťi vos (Turíčky LUČ) b. búrať: Tag išľi ľuďá ratovaď ich, chto muohol, tak to ih rozoberal, te humná (Liesek TRS); Kec_cme rozobírali tento dom, to bola nabíjaňina, to držalo jako čert (Belince TOP); Jak śe vipaľi uhľe, ta śe miľka rozbira (Žalobín VRN) 2. čiast. jstrsl, zsl i vsl rozdeľovať (si) to, čo je pohromade, postupne (si) brať; rozkupovať: Tia napílenia deski si lem bohatí gazdove rozoberali (Lubeník REV); To (víno) tadi rozbírali hospockí (Mokrý Háj SKA); Rubaľi me vedno a vedz me sebe drevo rozbiraľi (Bracovce MCH); Viveźľi naz až na Krimski polostrou̯, tam naz uz gazdove rozebiraľi, kotri po jednoho, kotri po dvoch (Senné VK) 3. csl, miest. zried. pitvať a porciovať na časti zabité zviera (obyč. prasa), rozrábať: Keď ho (prasa) oškobľili, potom ho viťiahli na takí rebríg a tag ho rozoberaľi (Niž. Boca LM); Chlapie rozoberali sviňu, krájali slaninu a vitápali (V. Maňa VRB); Lem čo sa trocha pálencom potúžili, ta sa dali sviňu rozoberaťi (Čelovce MK); Volakedi sa na zemi brav rozebíral (Rumanová HLO); Na hnoji sa (prasa) zabilo, poton sa dalo na také dvere a poton tan sa rozebiéralo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Zaveśena śviňa śe začala rozbirac (Dl. Lúka BAR); Poc, naučim ce śviňu rozbirac! (Bracovce MCH); rozberaď ribu (Sklabiná MK); rozberaťi (Vyš. Pokoradz RS); rozebírat (Sládečkovce ŠAĽ); rozbirac (Žalobín VRN, Dvorianky TRB) 4. tek, zsl oddeľovať od seba a zbavovať tuku (o črevách zabitého prasaťa): Do čoho mán daď okružľia, keď buďen rozoberať črevá? (Pukanec LVI); Viberu čereva, šecek šmoľc a nutro, potem ih rozeberaju, cenke, odritňie osobiťe (Povina KNM); Ženi rozebiérali črevá (brava) (Trakovice HLO); Potom sa rozebírali a šlajmovali črevá (Limbach MOD) 5. gem robiť pitvu, pitvať: Keď ho rozberaľi, povedaľi, že porášku dostau̯ (Závadka n. Hron. BRE); Koj umrúla, dochtor jú rozberal (Rákoš REV); Prišli žandáre a dochtore a potom ho rozberali, ši ho neotrovila (Kobeliarovo ROŽ) 6. uvoľňovať, rozpletať niečo spletené, rozčleňovať (o vlákne): Ke_ca navíjalo, posňímalo sa to zo sňídz do takiho vrkoča a potom sa navíjalo na krosná na návojňík, ďe sa pouvezovalo a to (vrkoč nití) sa rozoberalo na ratki medzi prsti ruki cez ňiťeľňice a brdo (Detva ZVO); Jak śe (zapletené konopné vlákna) na stupoh utluču, rozberame jih a češeme na śčecu (Sokoľ KOŠ) 7. privádzať niekoho k vedomiu, kriesiť: zamretého rozebiérat (Bošáca TRČ) 8. preberať z otupenosti, osviežovať: Cesta náz rozoberala, aj ke_zme boľi velmo ustaťi (Laskomerské BB) 9. privádzať do veselej nálady, rozveseľovať: Už ho tá pálenka rozberá (Rev. Lehota REV)
rozobrať [-zo-, -ze-] dk 1. čo rozdeliť na jednotlivé časti niečo: wezmy kopuna, wyssklb mu perje, rozeber ho a tlstoch odber s neho (RT 17. st) rozporciuj ho; ga s powinnosti sweg ginseho uznawati nemozem, ness abi se ti muri pri sanctuariu i sacristij do fundamentu rozebrali (T. TEPLÁ 1721); kdy potom s Benyo Janom prissel (Ďuro Kapusta), hnedky proti tomu bol, že takowu stjenku rozobrali a na to lal (NECPALY 1743); žádny nemože nádobi sylného, kdiž wessel do domu, rozebrati, krome by prwég sylného priwázal, a tedy dúm geho rozebere (KB 1756); (pálenicu) dokud nerozobraly, sama panj swogeg hofferkiny rozkazala hlinu odnassat (s. l. 1774) 2. čo (medzi kým) podeliť si, rozdeliť si, pobrať niečo: lúpež a wssecek dobytek rozeberete mezy sebú; masso umrtweného wola nech mezy sebú rozeberú (majiteľ vola i majiteľ cisterny) (KB 1757); riad založnici rozebrali (s. l. 1777) 3. čo preskúmať, prebrať niečo: to wssak dowoleno ma byti, gestli djtě w disputácy lekcy na otázky rozobere tak, gako kdy včytel včjwá (BZ 1749) 4. koho rozptýliť, vzpružiť niekoho: muž swjch dobřjch pritelůw nawsstywit, gjch těssyt a rozebrat (má) (RW 1702); rozoberať [-zebí-] ndk k 2: pywo nawarene pry oddanj teito czastky na stranku sycze W. O. Milosti wedle rozkazu mylostjweho se rozebyra (TRENČÍN 1702); rozobrať sa dk precitnúť, prebrať sa: před samau smrtj dey mu (starému človeku) 5 až 6 kvapek pomarančového spiritusa v čerstvé vode vypiti, rozebere se a bude mocy mluwiti (TS 1771)