Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor

2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu

3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác

p. ako páv;

pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať; p. sa hlásiť k svojmu rodu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pyšný; pyšne, pyšno prísl.

pyšne, pyšno 2. st. -nejšie prísl.

hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne pyšno sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1


povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky pohŕdavo zvysoka zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchunamyslene naduto sebavedome pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechochkniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po plecipejor.: veľkopansky velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdravarogantnekniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

porov. aj povýšený


pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavupohŕdavo arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmialexpr.: naduto nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkaneexpr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždenýchpoet. zhrda (Rázus)zastar. zhŕdavo (Figuli)

2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcomsebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávaťexpr. zried. hrdko (Timrava)

porov. aj pyšný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo k iným, namyslený, vystatovačný, nadutý, spupný: Berie si pyšnú slečnu z mesta. (Vans.); p-á šľachta (Škult.); p. ako páv; pren. p-é držanie (Tim.) správanie sa namysleného, sebavedomého človeka; p-é oči (Jes.) v ktorých sa zračí pýcha, nadutosť človeka; p. pohľad (Jégé);

2. (na koho, na čo) hrdý, sebavedomý, spokojný sám so sebou, so svojím vlastníctvom ap.: pyšný na svoj stav (Kal.); Môže byť pyšný na svoj pôvod. (Kuk.); byť p. na svoju prácu, na svoje úsoechy, vedomosti, na svoje postavenie; p-á na svoju krásu; p. na syna; Chlapci boli na Paľa tak trochu pyšní. (Sev.)

3. (o veciach) nádherný, hrdý, vznešený, neprístupný: p-é paláce (Jes.); Pyšné biele plachetnice kolíšu sa na hladine. (Štítn.); kedysi pyšné sídlo grófov (Tat.); Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja. (J. Kráľ); mešťania pyšnej Bystrice (Bodic.); Na čele zástupu kráča pyšná postava mládenca. (Kuk.) Pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. (Chal.);

pyšne prísl. s pýchou, povýšene; hrdo, neprístupne: p. dvíhať hlavu (Tim.); p. odpovedať (Kal.); Sedel pyšne na voze. (Krno) Veža zámku čnela pyšne do výše. (Vaj.)

pyšný príd. (píšni)
1. csl správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: A ňach šeci ľuďá veďá, aká si ti pišná! (Medzibrodie n. Or. DK); Ďuro bou̯ píšňi mláďeňec (Králiky BB); Ohrďou̯ ma, ľebo je píšni (Prievidza); Takí je pišní, misľí si o sebe, že je najmúdrejší (Kokava n. Rim. RS); Ňeupitani človeg bul pišni grof (Spiš. Štvrtok LVO); Mlade dzifče kuśčičko pišne (Fintice PRE); Ňimaž bidz na co pišni (Dl. Lúka BAR)
L. pišní andeli (Zvončín TRN) - čerti
F. pišní ako páu (Bobrovec LM) - veľmi pyšný; je ích tu jak pišníh andelóv (Brestovany TRN) - veľmi veľa; pišné stvorení predávalo korení (Brestovany TRN) - pýcha odpudzuje
2. hrdý na niekoho al. na niečo, spokojný s niečím: Uš som mav v ruke moje koňe, tak som bov píšni a tak som sa ťešev (Chrabrany TOP); Tento človeg bol na toto richtárstvo strašňe pišní (Mestečko PCH); Dzeuka bula pišna, že išla za kresnu, že je kresna (Rozhanovce KOŠ)
3. (o veciach) bohato zdobený, nádherný, honosný: F Sekulách máme pišné kroje (Sekule MAL)
L. pišna večera (Torysa SAB) - obradová hostina pred svadbou
4. v dvojslovných názvoch
a. záh rastliny: pišná rúža (Brodské SKA, Hlboké SEN) - okrasná rastlina, bot. astrovka čínska (Callistephus chinensis)
b. časti tela: pišná ďierka (Mošovce MAR) - žart. hrtan pyšne i pyšno prísl. k 1, 2: Aľe sa ľen pišňe ňesie f tom kožuchu! (Kláštor p. Zniev. MAR); Tá sa mi lúbí, čo tak pišno s kasanicu ofiécá (Myjava); Takima visokima opatkama mala topánki a ona jako choďela, aš tak tancuvala, tak pišno (Hrušovany TOP); pišňe (Lipt. Ján LM)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu