pyšný príd.
1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor
2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu
3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác
● p. ako páv;
pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať; p. sa hlásiť k svojmu rodu
pyšne, pyšno 2. st. -nejšie prísl.
hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko
porov. aj hrdý 1
2. porov. veľkolepý, nádherný 1
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1
1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo k iným, namyslený, vystatovačný, nadutý, spupný: Berie si pyšnú slečnu z mesta. (Vans.); p-á šľachta (Škult.); p. ako páv; pren. p-é držanie (Tim.) správanie sa namysleného, sebavedomého človeka; p-é oči (Jes.) v ktorých sa zračí pýcha, nadutosť človeka; p. pohľad (Jégé);
2. (na koho, na čo) hrdý, sebavedomý, spokojný sám so sebou, so svojím vlastníctvom ap.: pyšný na svoj stav (Kal.); Môže byť pyšný na svoj pôvod. (Kuk.); byť p. na svoju prácu, na svoje úsoechy, vedomosti, na svoje postavenie; p-á na svoju krásu; p. na syna; Chlapci boli na Paľa tak trochu pyšní. (Sev.)
3. (o veciach) nádherný, hrdý, vznešený, neprístupný: p-é paláce (Jes.); Pyšné biele plachetnice kolíšu sa na hladine. (Štítn.); kedysi pyšné sídlo grófov (Tat.); Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja. (J. Kráľ); mešťania pyšnej Bystrice (Bodic.); Na čele zástupu kráča pyšná postava mládenca. (Kuk.) Pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. (Chal.);
pyšne prísl. s pýchou, povýšene; hrdo, neprístupne: p. dvíhať hlavu (Tim.); p. odpovedať (Kal.); Sedel pyšne na voze. (Krno) Veža zámku čnela pyšne do výše. (Vaj.)
pyšný príd. (píšni) 1. csl správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: A ňach šeci ľuďá veďá, aká si ti pišná! (Medzibrodie n. Or. DK); Ďuro bou̯ píšňi mláďeňec (Králiky BB); Ohrďou̯ ma, ľebo je píšni (Prievidza); Takí je pišní, misľí si o sebe, že je najmúdrejší (Kokava n. Rim. RS); Ňeupitani človeg bul pišni grof (Spiš. Štvrtok LVO); Mlade dzifče kuśčičko pišne (Fintice PRE); Ňimaž bidz na co pišni (Dl. Lúka BAR) L. pišní andeli (Zvončín TRN) - čerti F. pišní ako páu (Bobrovec LM) - veľmi pyšný; je ích tu jak pišníh andelóv (Brestovany TRN) - veľmi veľa; pišné stvorení predávalo korení (Brestovany TRN) - pýcha odpudzuje 2. hrdý na niekoho al. na niečo, spokojný s niečím: Uš som mav v ruke moje koňe, tak som bov píšni a tak som sa ťešev (Chrabrany TOP); Tento človeg bol na toto richtárstvo strašňe pišní (Mestečko PCH); Dzeuka bula pišna, že išla za kresnu, že je kresna (Rozhanovce KOŠ) 3. (o veciach) bohato zdobený, nádherný, honosný: F Sekulách máme pišné kroje (Sekule MAL) L. pišna večera (Torysa SAB) - obradová hostina pred svadbou 4. v dvojslovných názvoch a. záh rastliny: pišná rúža (Brodské SKA, Hlboké SEN) - okrasná rastlina, bot. astrovka čínska (Callistephus chinensis) b. časti tela: pišná ďierka (Mošovce MAR) - žart. hrtan pyšne i pyšno prísl. k 1, 2: Aľe sa ľen pišňe ňesie f tom kožuchu! (Kláštor p. Zniev. MAR); Tá sa mi lúbí, čo tak pišno s kasanicu ofiécá (Myjava); Takima visokima opatkama mala topánki a ona jako choďela, aš tak tancuvala, tak pišno (Hrušovany TOP); pišňe (Lipt. Ján LM)