prednosť -i ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: p-i samostatného štátu; p-i ústredného kúrenia; usilovnosť je jeho p.
2. väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesto: ženám patrí p.; uchádzači s praxou majú p.
□ dať, dávať p. niekomu, niečomu (pred niekým, niečím) uprednostniť, uprednostňovať niekoho, niečo;
prednostný príd. k 2: p-é postavenie; práv. p-é právo;
prednostne prísl.
prednosť -ti -tí ž.
klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje klady • prednosť: prednosti ústredného kúrenia • výhoda: výhody vodnej dopravy • hovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté plus • kniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia
prednosť p. klad, výhoda
výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhode • prednosť • klad: prednosti, klady ústredného kúrenia • náskok • predstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstih • výsada: zrieknuť sa spoločenských výsad • kniž. preferencia • hovor. plus: všetko má svoje plusy • subšt. fór: mať fór
vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytky • prednosť • klad • hovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia
prednosť, -ti ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. nad niečím vyniká: p-i socialistického zriadenia (pred kapitalistickým); Každá vec má svoje prednosti. (Kuk.) Bol človekom s chybami a prednosťami. (Hor.)
2. prvé miesto, čestné miesto: Ženám všade patrí prednosť. (Kuk.)
● dať, dávať niekomu, niečomu p. vybrať, vyberať si niekoho, niečo podľa záľuby z väčšieho počtu, uprednostniť, uprednostňovať niekoho al. niečo: Štúr dával prednosť voľnému slovu. (Krčm.) Pre krásne devy, ktorej dať prednosť? (Vaj.) Vidí sa mi, že dám prednosť voľnosti. (Fig.)
prednosť ž. 1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: Tá motorová mláťačka uš preca ľen mala prednos pre_takou, torá bola na gepeľ (Slovany MAR); Van má takú prednost, ež je šikovnéjší ak ti (Lubeník REV); Ale jennu prennoz ujco mali, že žánnéj robote nenáhleli (Skala TRČ); Jehová prednozd bola, že ból dicki robotní (Suchá n. Par. TRN) 2. výhoda vyplývajúca zo zmeny istého poradia, uprednostnenie; nárok na takúto výhodu: On tag vijednávau̯, že gdo mu to (pozemok) otpredá, že to zoberú poton ako prednos pri ďeľeňí práci (Tuhár LUČ); Pán farár majú prednošč (Kameňany REV); Ti fša̋d musíž mat prednos?! (Slavošovce ROŽ); Po takéj prennosci ňetúžím! (Bošáca TRČ); Takí barani si mislá, že mosá mat prednost pre_čeckíma! (Zvončín TRN) L. dať prennosť (V. Bielice TOP) - a) umožniť využitie tejto výhody b) uprednostniť 3. zried. lepšia kvalita: Volakedi nebolo nákéj prennosti ovocí (Trenč. Závada TRČ)
prednosť ž 1. predná časť, predok niečoho; predvoj: antecessio: Vorgang: prednost, predek (WU 1750); prednost wlasuw ukaderawena (PeP 1769) 2. prvé al. popredné miesto: kdo ma penez dosty, biwa w prednostj, na prednim miste seda (BV 1652); we wsseckich cyrkewnich snemich rymssti biskupowe prednost držely (TP 1691); Krystus aposstolum zbranil prednost mjti, pápa na tom swete chce neywissjm byti (SC 17. st); praesidentia: prednost, predné wladárstwi (KS 1763); mezy vszim tvorem božim človek ma prednost (SS 18. st) 3. uprednostňovanie, uprednostnenie niekoho v niečom: čo pricházilo, do teho všecci vespolek smele sáhli, v tem žádná nebila víjimka, žádná prednosť (BR 1785); urad richtarsky sprawedliwe wikonawati budem, neprohledagjce na žadne pratelstwj, prednost, prjzen, hnew (PONIKY 1797) L. dávať priazeň komu uprednostňovať niekoho: nechať djtkam mjm nad gine žadna prednosť se ňedawa (PT 1796); to on učinjl ne proto, žebj s. Petrowj nekteru prednost mezj učedlnikj dawal (CS 18. st); mať p. k čomu, nad koho, v čom byť uprednostňovaný: i predkowe gych, genž prednost meli k tomu (s. l. 1551); pry kupowany kožy domaczy nad prespolne prednost magj mity (TRENČÍN 1579); každy chce prednost w statku mitj (CF 18. st); predniesť čo pred koho právom p-i a pokrvnosti na základe prednostného pokrvného práva: tato wec bez wedomj tutora syrotkuw se stala, ne bez prýčiny yhneď proti tomu (tútor) contradikowal a prednesuce tuto wec pred wrchnost prawem prednosti a pokrwnosti (NYÍREGYHÁZA 1789); p. práva prednostné právo: zdališ by on gakšto prednost prawa magjcy (ku kúpe) (L. MIKULÁŠ 1770) 4. obyč. pl väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesta, výhody: prisny saud nekdy wykonan budě pri tech, genž w prednostech postawenj gsau (SP 1696); slobodné statkůw swých vžiwánj prednostam nic se nevgimá (PH 1770) 5. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: do kteregžto cyrkwi pro gegi mocnu prednost musy wssecka cyrkew wgjti (DuH 1723); praestantia: wybórnost, prednost, znamenitá bytnost neceho (KS 1763); Buh w swatem Pjsme vpewnil wssecké práwa, prednosti a wssecku swu moc a wládu od swetských regentuw (STo 1783)