Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo, zobrať: p. na voz všetko seno

2. postupne všetko al. väčšie množstvo násilne, nezákonne odňať: vlamač im p-l veľa cenností

pobrať sa -berie -berú dok.

1. začať kráčať al. cestovať niekam, vybrať sa, vydať sa: p. sa preč, do mesta, k známym

2. dať sa niečo robiť: p-l sa dokončiť prácu

3. hovor. uzavrieť manželstvo, vziať sa: p-li sa z lásky

● zjemn. p. sa na večnosť zomrieť;

nedok. k 1, 2 poberať sa

pobrať -berie -berú pober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok.

pobrať sa -berie sa -berú sa pober sa! -bral sa -berúc sa -braný/-bratý -branie sa/-bratie sa dok.

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
◘ fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
▷ opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4 ↗ zobrať sa, k 1, 2 ↗ pobrať sa, k 3, 4 i ↗ vziať sa

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom • odobrať sa • pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral • zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou • poodoberať sa • poodberať sa • porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

brať¹, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

poberať sa, -á, -ajú nedok.

1. chystať sa odísť, zberať sa na odchod, na cestu niekam: p. sa preč, na ďalekú cestu, p. sa do poľa, do záhrady, do mesta; Oldomáš skončený, treba Krtovi poberať sa domov. (Kuk.) Človek, ktorý sa poberá na druhý svet (Heč.) ktorý zomiera. On sa poberá na večnosť (Zgur.) umiera, Marec — poberaj sa starec. (porek.)

2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, chytať sa, lapať sa, brať sa, zberať sa dačo robiť: Ďuro poberá sa pomôcť ich vyhnať. (Tim.) Poberal som sa jej ešte raz zopakovať všetko. (Fig.) Už sa poberala ľahnúť si. (Zgur.) Čo sa tých predmetov naučil. Do tých sa však i poberal sám od seba. (Šolt.)

3. ísť, uberať sa: Uzrel neďaleko cesty, ktorou sa poberal, krčmu. (Fel.);

dok. k 1, 2 pobrať sa

pobrať, -berie, -berú, pobratý dok.

1. (koho, čo) postupne vziať viac osôb, vecí al. všetkých (všetko), zobrať: I poberie ich, maličkých, za ruku a hajde von do snehu. (Hruš.); p. ľudí na autá; voda pobrala mosty; voda pole pobrala (Kal.); Staršie dievčatá pobrali motyky, tľky a šli s ňou do poľa. (Janč.)

● hovor.: p. nohy na plecia utiecť, poutekať; ani na tri vozy by ho nepobral je toho veľmi mnoho; čert aby to pobral! zakliatie v hneve;

2. (komu koho, čo) postupne násilím vziať a odniesť, poodvádzať, poodvážať, odviesť, odviezť preč s cieľom poškodiť dakoho; poodoberať, poodnímať, zobrať: synov, mužov, chlapov pobrali na vojnu; Chudobnejším pobrali mužov a chcú pobrať kone. (Fig.); mešťanom pobrať majetok (Vaj.); Trasiem sa na celom tele, ak nám ešte poberú mäso, alebo nás do pokuty zaženú. (Taj.)

pobrať sa, -berie, -berú dok.

1. vychystať sa odísť, niekam odísť: p. sa domov, p. sa svetom, preč; Niko pobral sa do pivnice. (Kuk.)

● hovor.: p. sa v nohy utiecť; p. sa spánombohom (Tat.) odísť; p. sa kade ľahšie odísť;

2. (s neurč. i na čo) chytiť sa, lapiť sa, dať sa, pustiť sa dačo robiť: Pobral sa jej pomáhať v robote. (Švant.) Reku, ja som sa pobral na takéto chodníčky za synom. (Tat.)

3. hovor. zosobášiť sa, vziať sa: Nie s veľkou láskou boli sa pobrali. (Taj.) Prišli štyria lyžiari, dvaja snúbenci a dve snúbenice. Teda už pekne popárení, len sa pobrať. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 poberať sa

pobrať dok.
1. csl (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo; vsať, pohltiť, vpiť: Šäk, spoďňíki z hrubieho zhrebnieho plátna, nu to šetko popilo, pobralo (Žaškov DK); Pober svoje šmachti a strať sa mi z očú! (Mošovce MAR); Pobraľi si aj šatke na hlavi (Kordíky BB); Hríbe bole šaďe, ďe zme sa obzreľi, pobraľi zme ich, kerej ako veďeu̯, do batoha, ľebo do rukávou (V. Lom MK); Pobrali batohi a išli domó (Revúčka REV); To zme si pobrali gíble (Chocholná TRČ); Mlacci zboží pobrali a panstvu ňeostalo ňišt (Súlovce TOP); A rano me pošľi a pobraľi od ňich (V. Kazimír TRB); Dzeci chodza bosi a uoňi poberu peňeźi, ta tu pridu z ženami, ta tu piju u karčme (Sobrance)
F. pobrať nohi na pľecia (Mošovce MAR) - utiecť; šickich chlopou pobraľi do chlatku (M. Zalužice MCH) - uväznili
2. csl postupne všetko al. väčšie množstvo odňať (obyč. násilne, nezákonne): Ňemuohľi zme ňidž ňähať f koľibe; šetko jeďeňa̋ nám dakedi pobraľi (Krivá DK); Šitko mu pobrali, šva si našporoval (Kameňany REV); Prasce pobraľi, čo bolo, čo našľi (Podmanín PB); Tí ráz došli do Modri a tam ich Česi zavreli a papíre im pobrali (Bernolákovo BRA); Co ľepše bulo, ta toto pobraľi medži sebe; i kački pobraľi, i kuri jim pobraľi (Brezina TRB)
3. i neos. odniesť, strhnúť, odplaviť (najmä o vode): F tom roku bola v Roháčoch strašná povoďeň; ftedi ľen dobre že už aj šetki vrchi ňepobralo (Zuberec TRS); A dakedi vera prišla i taka hviľa, že voda prišla veľika a tag nam šicke konope pobrala a odňesla (Kokšov-Bakša KOŠ)

pobrať sa dok.
1. csl začať kráčať al. cestovať niekam; vybrať sa, vydať sa niekam: A potom, keď už bolo rano, pobraľi sa na cestu (Zubrohlava NÁM); Pret chvíľou sa pobrau̯ domou (Bodorová MAR); Us som si u váz doz poseďeu̯, treba sa mi pobrať domou (Návojovce TOP); Chlapi sa pobrali do roboti (Bošáca TRČ); Kedz mi už bul starši, robotu uš taku dobru ňedaľi, ta mi śe pobral domu (Čemerné VRN)
F. pobrau̯ sa na večnosť (Bodorová MAR), pobrau̯ sa pod ľipu (Králiky BB), do roka sä aj van pobral za nó (Rákoš REV), veru, us sa aj naša mama pobrali, us sa tam (Lapáš NIT) - umrel, umreli
2. csl začať, pribrať sa niečo robiť, pustiť sa do niečoho: Zajac sa pobrau̯ uťekať (Háj MAR); Jano mal moc naborgované a veru jeho murovaňica šla het a mosel sa pobrac do hoferstva (Brvnište PB); A ja zo svojima čibejsami me śe pobraľi na mezgerovaňe hrozna do viňici (Sečovce TRB)
3. strsl, vsl, zried. pov uzavrieť manželstvo, vziať sa: Ój, tí sa už više pou̯roka pobratí, už i maluo čakajú (Dol. Lehota DK); A ke_dzme sa pobraľi, potom choďiu̯ po salaši (Ludrová RUŽ); Tag vám iďem porosprávať, ako to bulo, koť sa mladí pobraľi (Klenovec RS); Aj tí boli brád a sestra jag aj tí, a pobrali sa medzi sebu, aj svadbu mali narás (Brestovany TRN); Te dvojo śe chcu pobrac (Studenec LVO); Kec śe chceľi dvojo pobrac, mladi muśel is na ohľedi pitac mladu (Michalovce); Pobraľi śe, žiľi, trapiľi śe, no aľe žiľi zato vjedno (Vojnatina SOB)

pobrať dk
1. čo postupne vziať, zobrať niečo: weczy syrotczy pobral a zastawowal a vtratil (P. ĽUPČA 1543); (soľ) woda skrz neopatrnost pana Fabianowicza pobrala (TRENČÍN 1562); z geho rozkazu ti klati pobrali (P. BYSTRICA 1748)
F. gestli mnya cert wezme, wsseczko za mnyou cert poberyie (KRUPINA 1722) všetko sa zničí
2. koho, čo zajať, pozajímať niekoho, niečo: ten dobytek byl pobrany a zagaty (VRÚTKY 1572 E); Hradnania bili pobrali Mraczka z Iabblonoweho, kdy trnie rubal (VRCHTEPLÁ 1583); nedal nam do teg sygoty aneb luhow chodyt prawycze, že nas Teplane tam poberu (T. TEPLÁ 1634); muog ge to tal, nerubagte tam, poberiem wás (ZÁBORIE 1732)
3. komu čo násilím vziať, zobrať: barwyruow syn Makowcowy wynu dawa, žeby gemu kone pobral (TRENČÍN 1483 SČL); zeznal, ze by Stefanowy Dluhossowy w Zylinie penize byl niekdy pobral (ŽK 1501); nassy hagniczy gim ty motiky a ryle pobraly (TRENČÍN 1694)

pobrať sa dk
1. kam zobrať sa, odísť: gestližby pred wikonanim pohrebu domuw se pobral, tuž pokutu bude powinen (CA 1579); pobrali sa dwaga mladj chlapy z Boce na Garabu prezwedet, kde su gegjch domacy (BOCA 18. st); (Samson) sa pobral z domu otce sweho (SJ 18. st)
2. s kým zosobášiť sa: gestliby byla slussna wecz se gim pobrat, magu gich spolu sobassit (CA 1675); ona bola na pričinye, že sa ze swogim mužom pobrali (KRUPINA 1722); namisto manzelskeg sladkeg laski (je) ged smrti, sotwi sa nekteri poberu, us ge nge Buch, sle diabel mezi nimi (MS 1758)