Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pliesť pletie pletú nedok.

1. vyhotovovať prevliekaním ohybného materiálu: p. sveter z vlny, p. košík z prútia; p. si vrkoč

2. hovor. vpletať, vsúvať; miešať: do tejto veci ma nepleť!

3. mýliť, miasť: nože ma nepleť! hlasný hovor ho p-l pri čítaní

4. expr. hovoriť nezmysly, tárať: p. daromnice; nepleť už toľko!

5. expr. neisto pohybovať: od únavy ledva p-l nohami, jazykom

● p. na seba → bič, korbáč; expr. p. dve na tri hovoriť nezmysly, tárať;

opak. pletávať -a

// pliesť sa hovor.

1. spletať sa, miešať sa: jedna niť sa p-ie s druhou; všetko sa mu p-ie

2. prekážať v pohybe, v činnosti: p. sa niekomu do cesty, do reči

3. expr. starieť sa, starať sa, miešať sa: do všetkého sa p-l

4. mýliť sa, robiť chyby: p. sa pri počítaní

5. neisto sa pohybovať, robiť neisté pohyby: p-ú sa mu nohy; p-ie sa mu jazyk nezreteľne rozpráva

6. nejasne sa vybavovať v pamäti: p-ie sa mi to po rozume

7. neos. snívať sa: celú noc sa mi s tebou, o tebe p-lo

● p. sa niekomu do remesla miešať sa do jeho vecí

// pliesť si mýliť si, zamieňať si: p. si dvojčence, sestry

pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok.

pliesť sa pletie sa pletú sa (ne)pleť sa! plietol sa plietla sa pletúc sa pletúci sa pletenie sa nedok.

pliesť si pletie si pletú si (ne)pleť si! plietol si plietla si pletúc si pletúci si pletenie si nedok.

pletávať ↗ pliesť

pletenie -nia s. 1. ▶ technika ručného al. strojového zhotovovania materiálu al. výrobku spájaním priadze al. ohybných vláken, pásikov, prútov a pod. prepletaním al. prevliekaním cez seba: priadza, ihlice, potreby na ručné p.; časopis o pletení a háčkovaní; pomôcka na p. čipiek; kurz pletenia košíkov z prútia, zo slamy, zo šúpolia; technika papierového pletenia, pletenia z drôtu; správny spôsob pletenia korbáčov, bičov z volskej kože; používať najnovšie technológie pletenia
2. ▶ rozrobená pletená ručná práca s materiálom: rozpletať p.; položila p. na stôl; ja som sa so svojím pletením uvelebila na gauči; Z košíka na pletenie vyberá rozrobený sveter a modré klbká vlny. [T. Keleová-Vasilková]
3. zried. ▶ ručnou al. strojovou technikou zhotovená pletenina: sveter s hustým pletením; Potom uchopila jednu silonovú pančuchu dvoma prstami [...]. Dávala pozor, aby nejakým prudším pohybom nepoškodila pletenie. [P. Jaroš]; Pokúšal sa jej hladkať ruky, ale prekliate riedke oká pletenia mu bránili zacítiť naplno ženskú pokožku. [A. Hykisch]
▷ ↗ i pliesť

pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok. 1. (čo (z čoho); ø) ▶ prevliekaním, prepletaním tenkého ohybného materiálu (priadze, pásikov, prútov a pod.) spájať, prepájať a tak dávať niečomu nejaký tvar, zhotovovať niečo: p. bič, korbáč, povraz; p. kôš, košík z prútia, rohož zo slamy; p. veniec z kvetov; pletie si vlasy do vrkoča; rybári pletú siete; vo voľnom čase háčkuje a pletie; plietla svetre pre celú rodinu; ponožky boli ručne pletené; okrajové očko sa pletie hladko; na Liptove sa plietli uzlované čipkové čepce
2. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať zmätok, neistotu v mysli, vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zneisťovať, zavádzať; syn. miasť, mýliť: týmito rečami ho iba pletieš; nepleť ma!; nedostatočné označenie priamej reči pletie čitateľa; nech vás ten názov knihy nepletie; trošku ma pletie, že mamka svojim rodičom oniká; Toľko je tu tých vôní, že ma až pletú. [L. Ballek]; Nič tak nepletie myšlienky a slová ako slepý hnev. [J. Lenčo]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať al. meniť slová, fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, miešať: p. dohromady dve rozličné témy; p. fakty s výmyslami; nerozlišujete, pletiete dokopy všetko, čo vám bulvár poskytol; pri rozoberaní problému účelovo plietol rovinu ústavnú s rovinou politickou; Rumunské slová plietol s chorvátskymi aj nemeckými a pasažieri naňho zízali [...]. [M. Hvorecký]
4. hovor. (čo, koho do čoho) ▶ (neadekvátne) vnášať, zahŕňať niečo al. zaťahovať, vťahovať niekoho do hovoru, rozhovoru, do nejakej situácie, rozpoloženia a pod., miešať: nechce p. do vzťahu city; sem-tam plietol do reči ruské i poľské slová; prečo hneď do všetkého pletieš politiku?; Mňa však do veci nepleť! Ja nie som družstevník. [V. Šikula]; To, prosím pekne, nech sem, no poviem rovno, nepletú. [V. Ferko]; Najskôr hovoríš o mužoch a ženách, potom do toho pletieš princípy. [J. Tužinský]; Nepleťme do toho moju ponuku... [J. Červenák]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, rozprávať nezmysly; syn. tárať, trepať: pletie samé hlúposti; čo to tu pletieš?!
6. expr. (čím) ▶ neisto pohybovať: od únavy ledva nohami pletie ledva chodí; najprv nehovoril vôbec, potom horko-ťažko plietol jazykom
◘ fraz. expr. pliesť dve na tri al. pliesť piate cez deviate al. pliesť jedno cez druhé hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať; pliesť hlavu niekomu a) miasť, zavádzať niekoho b) vzbudzovať v niekom náklonnosť, lásku; pliesť na niekoho bič pripravovať niekomu nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť (obyč. úmyselne); pliesť na seba bič nechtiac, neuvážene sám sebe pripravovať nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť
▷ opak. pletávať -va -vajú -val: takéto svetre pletávajú ženy v severných oblastiach; dok. k 1 ↗ upliesť, k 2 popliesť

pliesť sa pletie sa pletú sa (ne)pleť sa! plietol sa plietla sa pletúc sa pletúci sa pletenie sa nedok. 1. (s čím; ø) ▶ prechádzať jeden do druhého, navzájom sa prestupovať, prepletať sa, spletať sa, miešať sa: modré vzorovanie sa pletie so zvlnenou čiernou čiarou; jedna niť sa pletie s druhou; Jeden zážitok vytláča druhý, jeden dej sa pletie s druhým [...]. [Bib 1994]; Cez poetické a snivé básne plné túžby sa pletú existencialistické reflexie o zmysle básnenia. [LT 2000]; V knihe sa pletú sny, zdania, labyrint vlastnej hlavy a svet srdca. [InZ 2001]; pren. ich cesty života sa pletú
2. (komu) ▶ (o myšlienkach) prebiehať neusporiadane, zmätene, chaoticky sa prelínať, spájať, miešať sa; syn. motať sa: všetko sa mu v hlave pletie je popletený; myšlienky sa mi plietli; minulosť sa jej pletie s prítomnosťou; som na mizine, plietlo sa mu ustavične hlavou; Chvíľu sa mu v mysli plietli staré obrazy a útržky dávnych rozhovorov. [L. Ballek]; Zaspím. Pletie sa mi čosi, že som na obnôcke: pečieme si zemiaky, odháňame ovady. [Š. Žáry]
3. (do čoho) ▶ vstupovať, zasahovať do niečoho, objavovať sa v niečom: do mysle sa mu pletú obrazy z detstva; neustále sa jej do melódie plietli iné motívy; Táto tvár sa stále pletie do mojej laickej, neumelej modlitby. [R. Sloboda]; Spomienky na otca z tých rokov dodnes sa pletú Imrichovi do snov. [I. Habaj]; Aj Eve sa hocikedy, ba spočiatku skoro každý deň, plietol [Jožo] do spomienok [...]. [V. Šikula]
4. expr. (do čoho, do koho; medzi koho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, zapájať sa, obyč. rečami, radami, pripomienkami a pod., starať sa, starieť sa, miešať sa: p. sa do každého rozhovoru; p. sa do politiky; p. sa do práce odborníkom; pletie sa do vecí, ktorým nerozumie; nebude sa nikomu p. do života; prečo sa do všetkého, do mňa, do nás pletieš?; minister zdôrazňoval, aby sa médiá do prípadu neplietli; nepleť sa medzi rozvádzajúcich sa manželov!
5. (ø; v čom; pri čom) ▶ nevedome robiť chyby (v reči, pri hre na hudobnom nástroji a pod.); dopúšťať sa omylu (v úsudku, pri počítaní a pod.); syn. mýliť sa: prepáč, ale ty sa pletieš, nebolo to tak; vie hrať na harmonike, ale dnes sa dosť plietol; p. sa pri počítaní; ľudia, ktorí sledujú udalosti zďaleka, sa vo veciach často pletú; Ale už sa pletiem aj v tom, čo si ešte pamätám. [T. Klas]; Potom sa len pletiem, mýlim, až to vyzerá tak, akoby som si vymýšľal... [Ľ. Jurík]
6. expr. (okolo koho, okolo čoho) ▶ byť, pohybovať sa v blízkosti niekoho, niečoho (často s nejakým cieľom, úmyslom, záujmom), motať sa: okolo nás sa plietli zvedavé deti; už od malička sa plietol okolo motoriek; Okolo nôh sa mu pletú sliepky, otriasajú zo seba celodenný prach. [D. Dušek]; pren. krásnych žien sa okolo neho pletie stále dosť
◘ fraz. jazyk sa mu pletie nezrozumiteľne, ťažko rozpráva (obyč. od opitosti); niečo sa pletie niekomu na jazyku nevie si presne spomenúť na výraz, slová; niekto, niečo sa niekomu [stále] pletie po rozume niekto ustavične myslí na niekoho, na niečo; nohy sa mu pletú neisto kráča (od únavy, opitosti a pod.); pliesť sa niekomu do cesty a) zavadzať, prekážať niekomu v činnosti b) zámerne byť blízko niekoho; pliesť sa niekomu do remesla a) rušivo zasahovať do vecí niekoho iného, často bez náležitých vedomostí al. skúseností b) konkurovať niekomu; pliesť sa niekomu/jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami zavadzať, prekážať niekomu v pohybe, v činnosti; zavadzať si navzájom
▷ dok. 1, 2, 5 ↗ popliesť sa

pliesť si pletie si pletú si (ne)pleť si! plietol si plietla si pletúc si pletúci si pletenie si nedok. (koho (s kým), čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. mýliť si: p. si dvojčatá, súrodencov, sestry; p. si mená; deti si občas pletú slová; nepleťme si plody pagaštana konského s plodmi gaštana jedlého; Mňa si vždy ľudia s niekým pletú. [V. Švenková]; Pozabávali ste sa na tom, že na majstrovstvá sveta ide Slovensko aj Slovinsko, že sa svet bude musieť naučiť nepliesť si názvy krajín? [Šp 2010]
◘ fraz. žart. pliesť si dojmy s pojmami robiť chyby v úsudku, mýliť sa, pliesť sa; pliesť si filagóriu s alegóriou mať, preukazovať hlboké nedostatky vo vedomostiach, mýliť sa ▷ dok. ↗ popliesť si

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť

mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3

pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu

pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.

1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene

● expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;

2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)

3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)

4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);

opak. pletávať, -a, -ajú;

dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť

|| pliesť sa

1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;

2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)

3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)

4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.

● hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);

5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)

6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)

7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);

dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa

|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)

pletávať p. pliesť

pliesť i pliestiť nedok.
1. csl prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu (prútov, slamy, vlasov ap.) niečo vytvárať: Potom pľeťie s toho koše, košíki a fiľfasi (Blatnica MAR); Tag zme doňiesľi takie najkrajšie snopi s takima krásnima klasma a poton zme s tich klasou pekňe pľietľi, zo slami (Lišov KRU); Aj páraňice richtúvali z agáča a s tech plietli chilpase, košiare, bandžiake, pľevnáke (Čelovce MK); Pľece pekní košík (Prosné PB); Ze sinokvetu a kúkola zme plítali vence (Siladice HLO); Jak sa začali žňa, už abi sme začali plésd vience na dožinki (Skalica); Ňe každa znala šumňe varkoče pľisc (Dl. Lúka BAR); Slameňaki moj ocec sam pľetol (Rozhanovce KOŠ); pľejsc košar (Soľ VRN)
F. nože s tím človekom ploti ňepľeť, ľebo na to doplaťíš (Chlebnice DK) - nepriateľ sa s ním, nespolupracuj s ním; nepľec na sebä bič (Prosné PB) - nerob si zle pre seba, nespôsobuj si ťažkosti; plete koše z baňama (Kátov SKA) - rozpráva nesúvislo, nejasne
2. csl rozprávať nezmysly, tárať al. klamať: Nože ňepľeť, hovor praudu! (Košťany n. Tur. MAR); Mu̯adá sa ňechápavo ďíva, čuo to stariga pleťie (Podkonice BB); Aľe vraj už ňepľeťi ťeľko (Ozdín LUČ); Ale neplet, dzi do kabele! (Jablonové MAL); Ja mohla pľejz jag mi chcela (Vranov)
F. pľece jag na mukoch (Studenec LVO) - nezmyselne, nesúvisle rozpráva; furt pľeceš do sveta (Prosné PB), ňepľec kruh do śveta, bo i tak ci ňifto ňeveri (Spiš. Štvrtok LVO), co tam take pľeceš do śveta, co aňi hlavu, aňi petu ňema (Janov PRE) - nehovor nezmyselné reči, výmysly; pľeťie dve na tri (Bobrovec LM), pľésťi edno čez druhuo (Kalinovo LUČ), pľece dve na tri (Prosné PB) - nesúvisle rozpráva
3. mýliť niekoho, rušiť rozprávaním: Ňepľeď ho, keď ráta! (Socovce MAR); Nepled mje! (Brodské SKA); pletávať opak. k 1: Pľetávam koše šetkích druhou (Podbiel TRS); Tak sa tá uľica šetká poschoďila a choďiľi tam té stoľički pľetávať (Ležiachov MAR)

pliesť sa nedok.
1. os. i neos. strsl, zsl mýliť sa al. nerozlišovať, zamieňať: Kebi si hovoriu̯ praudu, ňeplietou̯ bi si sa (Košťany n. Tur. MAR); Pľetlo sa mi, meiľela son sa (Málinec LUČ); Tri opce dali dohromadi a darmo sa to plete (Skala TRČ); Sa na mia a na Tonku velice plétli učitelka (Stupava BRA); Ti sa pleteš (Brodské SKA)
2. neos. strsl a vsl vybavovať sa v pamäti, mariť sa: Pľeťie sa mi, ako sa volá (Košťany n. Tur. MAR); Tak śe mi po rozume pľetlo (Humenné)
F. ľen sa mi tak pľeťie na jaziku a ňedajbože si na to spomňieť (Mošovce MAR), na jeziku se mi plete to meno a neviam ho uhádnút (Štítnik ROŽ) - nemôžem sa rozpamätať
3. vsl snívať sa: Calu noc śe mi cośka pľetlo, ale som zapomla, že co (V. Šariš PRE)
4. ťažko, neisto sa pohybovať: Ani rospráved nevia, ša se mu jezik plete (Honce ROŽ)
5. strsl a zsl starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Do šetkieho sa misí pľiesť (Hor. Lehota DK); Ša se mi pletež do toho? (Rochovce ROŽ); Ňemosel si sa do toho pľiesc! (Prosné PB); Do šeckého sa plete (Brodské SKA)
6. strsl a zsl motať sa, zavadzať: Ponáhľau̯ som sa a ždi sa mi gdosi pod nohi pľietou̯ (Košťany n. Tur. MAR); Tu se mi plečia popod nohi (Kameňany REV); Neplec ca mi do cesti! (Lukáčovce HLO); Mosíš sa tu pľiesc? (Prosné PB); Pleťé sa mu pod noháma (Bošáca TRČ)
7. ipeľ expr. túlať sa: Pľeťéš sa po susedoch a robote dos (Kalinovo LUČ); A pľétou̯ son sa sán po tech Kárpátoch (Ozdín LUČ)

pliesť si nedok. mýliť sa al. nerozlišovať, zamieňať: Stáľe si vás pľeťiem z bratom, veľmi sa na sebä ponášaťe (Bodorová MAR);

pliesť [-ie-, -é-] ndk
1. čo prepletaním al. spletaním niečo utvárať: na czwerny, czo (žena) czypky plietla, dal sem den 25 (RADVAŇ 1613); pawuk pawučinu plete (KoB 1666); Rapkag s Andrassem plot plietol (TURIEC 1669); nagaly k meskeg zahrade lesu plyesty trych per d 24 (KRUPINA 1706); remeslnici ginj ssigu, ginj tkagu, ginj pletu (KT 1753); (brat) negaky koberec z trstini plétel (VP 1764)
L. p. čo plotom oplocovať: bil geden hospodar, kteriž sstipil winicy a pletl gi plotem (Le 1730); concomitantia sskolska spolu mate a w hromadu plete zgednocenj prirozene, osobne a swatostne (DuH 1723) spája, zlučuje; p. koho v čo zaťahovať niekoho do niečoho: ya tebe zato zadam, zie mnie v to plesti nebudess a mnie s pokojem nechass (T. MITICE 1540 SLL)
2. expr rozprávať nezmysly, tárať: quid crepas: co pletež (PG 1656); co (dr. Hoe) plete o possepnem mluweny aneb o klaneny, su same daremne a ničemne slowa (TP 1691); praedicante, giste, že ty daremnim slow twych množenym mnoho pletess (DuH 1723); nugor: pletem, klebeti znássám (KS 1763) klebetím
F. p. blato tárať: blatio: pletem blato (KS 1763); p. sa
1. chodiť, motať sa: pretco Trencanskeg stolici vdovi doma nestervavagu, nez na fasankoch sa pletu (ČADCA 1772)
2. v čo miešať sa, starať sa: nepleť se w giných powinnost (CC 1655); žadny, kdož riteruge, neplete se w obecne žiwnosty (Le 1730); Kutač ale Mareka, aby se nepletol, napominage, lapil ho a strče geho, sam spadou (PUKANEC 1788)
3. neos (o sne) snívať sa: somnio: plete se my w snu (KS 1763); to, čo bdíca panna rozvažovala, i v spajícéj misli sa plétlo (BR 1785)
4. diať sa, stávať sa: ze na tomto swete, cokolwek se plete, stalosty zadne nema (BV 1652); a tak sa dege a plete w tomto bidnem swete y pri ginych pripadnostech (SP 1696); neni, wjm, spasenj w tomto marnem swete, w nemž se gen zle plete (PoP 1723-24); tak hle w tomto swete wsseligak se plete, na rinku ge picha, prazne truhlj doma (SNS 1786)