Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

okotiť sa dok. (o niekt. cicavcoch) priviesť na svet mláďa, mláďatá

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
okotiť sa ‑í ‑ia dok.

okotiť sa -tí sa -tia sa -til sa -tiac sa -tený -tenie (sa) dok.

kotiť sa -tí sa -tia sa koť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. ▶ (o samiciach niektorých zvierat) privádzať na svet živé mláďa, vrhať: koza, ovca, mačka sa kotí; Samice sa mu kotia, bude potrebovať druhý chliev. [L. Ťažký]
2. ▶ (o mláďatách niektorých zvierat) prichádzať na svet, rodiť sa: mláďatá škrečka sa kotia holé a slepé; šteňatá sa niekedy kotia zadnými labkami dopredu
3. hovor. expr., trochu pejor. ▶ stávať sa početnejším, množiť sa, rozmnožovať sa: áut pribúda, akoby sa kotili; talenty sa nám, žiaľ, nekotia; Keby sa peniaze kotili, ani tak by vám nestačili. [L. Ťažký]
fraz. hrub. kotiť sa ako zajace/potkany (obyč. o ľuďoch) plodiť veľa detí, rozmnožovať sa vo veľkom množstve
dok. k 1okotiť sa


okotiť sa -tí sa -tia sa -til sa -tiac sa -tený -tenie (sa) dok. 1. ▶ (o samiciach niektorých zvierat) priviesť na svet živé mláďa, mláďatá, vrhnúť: naša mačka by sa mala čoskoro o.; najčastejší je úhyn samíc po okotení; Na farme sa tento rok okotilo 32 kôz, tri priviedli na svet trojčatá. [ŽVč 2006]; Ak sa ovca okotila na salaši, jahňa patrilo valachom. [Sme 1998]
2. ▶ (o mláďatách) prísť na svet, narodiť sa: okotili sa nám tri mačence; deti videli kozliatka, ktoré sa práve okotili; mláďatá škrečka sa okotili holé a slepé; predáme čerstvo okotené jahniatka; hrub. i o človeku kedy a kde si sa okotil, nie je tvoja zásluha; pren. expr. v tej hlave sa nič múdre ne­okotí nevznikne
3. hovor. expr., trochu pejor. ▶ stať sa početnejším, rozmnožiť sa, rozrásť sa: nakradnuté peniažky sa okotia; tie pozemky sa mu akosi okotili; nič nevynašli, nič nevydolovali, nič nevymysleli, a predsa sa im nuly okotili
nedok. k 1, 2kotiť sa


okotiť -tí -tia -til -tiac -tený -tenie dok. hrub. zried. (koho, čo) ▶ priviesť na svet, porodiť: privandrovali sem, aby tu mohli o. takého tupca; A tak to išlo stále, lebo diabol mohol len čerta okotiť. [V. Šikula]

okotiť sa 1. porov. kotiť sa 2. p. vzniknúť


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastať zavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť sa vzrásť vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť sa vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť sa spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť sa vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sa strhnúť sa vypuknúťkniž.: rozpútať sa prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sa zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sa zliahnuť sa uliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúť vzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť sa vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kotiť sa, -í, -ia nedok.

1. (o samiciach niektorých zvierat) rodiť živé mláďatá (obyč. viac): ovca sa kotí;

2. (o mláďatách niektorých zvierat) prichádzať na svet: zajace, myši sa kotia

expr. peniaze sa mu kotia záhadne mu ich pribúda;

dok. okotiť sa

|| kotiť nár. (čo) rodiť živé mláďatá (o samiciach niektorých zvierat): Staré ovce kotili pekné jahňnatá. (Dobš.)


okotiť sa, -í, -ia dok. (o niektorých cicavcoch) priviesť na svet mladé zviera (al. niekoľko): koza, mačka, myš sa okotila; okotená ovca; pren. keď sa tá perla okotila vo vašej hlúpej hlave (Heč.) zrodila sa, vznikla

okotiť dok. vrhnúť mláďatá: Ena samica (zajaca) okoťila kode keľko: päť, seďem, ďesať (Čelovce MK)


okotiť sa dok.
1. strsl, zsl, stršar, zempl vrhnúť mladé (o drobnejších domácich zvieratách): Ouca sa okoťila (Kráľ. Lehota LM); Kočka sa okoťila na povale (Bánovce n. Bebr.); Uš sa vám suka okočila? (Prihradzny REV); Ke_ca samica okocí, zajác, povedzme samica, niékerá aj požere tíh zajácóv (Dechtice TRN); Stará mačka sa nám okoťila (Lapáš NIT); Samica, ket śe okoci, ta ma male zajački (Dl. Lúka BAR); Ket śe (koza) okoci, ta ma aš tri kožľeta (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. peňiaze sa mu ľen tak okocia (Prosné PB) - rýchlo, bez väčšej námahy pribúdajú; také sprostosti sa len f tvojej drgani móžú okotit (Myjava) - o hlúpych (nevhodných) nápadoch
2. gem, bán, jtrenč expr. žart. roztrhnúť sa pri tkaní (o očkách na nitelniciach): Nesmú bidž z hrša̋mí, lebo bi sa pri tkaní okočila nitka (Repištia REV); No, kolko sa ťi íh zaséj okoťilo? (Bobot BÁN); okoťiť sa (Kubrica TRČ)
3. podj expr. dostať sa niekam, prísť, objaviť sa: Nevién, dze zme sa sem okocili, ked zme mohli bid aj doma (Bzince p. Jav. NMV)
4. pejor. opiť sa: Váš tatko sa okoteli, držia sa plota a čižmi si v ruce nesú (Myjava)

okotiť sa dk (o niekt. cicavcoch)
1. priviesť na svet mláďa, mláďatá: respondisset: Dicam tibi proto, ze twoge zena se wo dwa mesycze okotila (TURIEC 1590 pejor) porodila; tye kozy pasol sem ya Fabriciusowe, a kdy se mu koza okotila, to giste kozla sem ya prnyesol Fabriciusowj (KRUPINA 1692); foetus: těhotné, brjzý howado, stelná kráwa teli se, otelila se, owce kotná koti se, okotila se; kobyla shrjbná, kobyla se hrebj, ohrebila se (WU 1750); jednu kopowicu posilam a druhu som musel zanechat, nebo sa okotila a zanechal som dwoge, a tak sa bogjm, aby na tegto ukrutneg zime nezamrzly (ROVŇANY 1755); kdi se koczka okoty (LR5 18. st)
2. prísť na svet, narodiť sa: on smluwu včjnyl z Labanem, že co kiw by se hňedeho a strakateho okotjlo, to aby Laban gemu dopustil za mzdu služby sobe (KB 1757)

okoťiť sa okoťiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu