obozretný príd. opatrný, prezieravý, ostražitý: o. človek; o-á otázka, o. pohyb;
obozretne prísl.;
obozretnosť -i ž.
obozretne 2. st. -nejšie prísl.
obozretne 2. st. -nejšie prísl. ▶ dávajúc pozor na (možné) nebezpečenstvo, riziko, problémy a pod., prezieravo, ostražito, opatrne; op. neobozretne: konať, postupovať, správať sa o.; o. hospodáriť s peniazmi; veľmi o. investoval do nehnuteľností; vždy si o. vyberajú priateľov; cez frekventovanú cestu treba prechádzať mimoriadne o.; Práve autora učil rozhlas oveľa obozretnejšie a precíznejšie zaobchádzať so slovom. [J. Tužinský]
obozretný príd. počítajúci z opatrnosti, z ostražitosti so všetkým čo daná situácia vyžaduje, prezieravý, ostražitý; opatrný, pozorný: o. politik, o. vodca; o. postup, o-é narábanie s niečím; Drobecký bol obozretný kupec, vypočítavý gazda. (Kuk.) Bol obozretný a nikdy nedovolil hazardovať so životmi. (Pláv.) To sa ešte nevie, — odvetí Silvester s obozretnou múdrosťou. (Gráf);
obozretne prísl.: o. si počínať, o. postupovať; Mačka sa plazí obozretne, akoby cítila, že je prenasledovaná. (Al.);
obozretnosť, -ti ž. prezieravosť, ostražitosť, opatrnosť