môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať; ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať; m-e povedať, že ...; neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať; robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?
2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín; kto to m-l byť?
3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať; m-š sa hanbiť!
5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel; m-m sa aj roztrhať (od roboty)
6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m; za to nešťastie m-me všetci