Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

div -u

I. m.

1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y; d-y prírody;

pren. d. techniky

2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať; nevychádzať z d-u

● → ôsmy d. sveta; expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval; zaspal, a ani nie d.

III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal; chodí ta d. (že) nie každý deň