pochop -u m.
1. obyč. v spoj. mať o niečom p., nemať o niečom (ani) p-u predstavu, vedomosť
2. zastar. chápanie, vnímanie, nadanie: žiak má dobrý p.
pochop -pu m.
nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči • schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu • duch: mať básnického ducha • zastar. pochop • kniž. múza: hudobná múza
pochop 1. p. zdanie 2 2. p. nadanie
pojem forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov, javov skutočnosti: všeobecný pojem • kniž. zastar. pomysel: pomysel národa • zastar. pochop
zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)
2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn
pochop, -u m.
1. neodb. predstava, náhľad, názor, vedomosti; pojem: mať o niečom p., nemať o niečom (ani) p-u; hrdinstvo, presahujúce naše pochopy (Jes-á); Podľa bežných pochopov filisterského sveta máte pravdu. (Jégé)
2. schopnosť vnímať, chápať, pochopiť, naučiť sa; chápanie, ponímanie: človek tvrdého pochopu ani bukové drevo (Ráz.); Ako sa vraj v škole učí, aký má pochop. (Gab.) Pre jeho drevársky pochop bola to novota zbytočná! (Heč.)
pochop m. 1. strsl, pov schopnosť vnímať, chápať, učiť sa: Má dobrí pochop (Mošovce MAR); Chlapec mau̯ dobrí pochop, bóu̯ súci do školi (Bánovce n. Bebr.); Má dobrí pochop to ďieťa (Vieska n. Žit. ZM); Má slabí pochop (Kociha RS); To adaj darmo, koj na to nemá pochop (Rybník REV); Každí človeg nemá jennakí pochop (Kočín PIE) F. máš takí pochob aňi kura (Čierna Lehota ROŽ) - slabšie chápeš; nemáš pochop (Bobrovec LM), ňemá o tom pochopu (Martin), ňemám aňi pochopu (Bánovce n. Bebr.), ti nemáš pochop (Rochovce ROŽ), ani pochopu nemáte o tom (Lukáčovce HLO), ňemaš pohop (Letanovce SNV), ňemaš pochop (Fintice PRE) - nemáš predstavu, náhľad, názor, vedomosť o niečom; podľa muojho pochopu (Mošovce MAR) - podľa môjho názoru, podľa mňa 2. šar porozumenie, zhoda názorov: Ňit medži ňimi dvojmi pochopu (Haniska PRE)
pochop m neživ 1. schopnosť pochopiť zmysel al. význam niečoho; pochopiť, naučiť sa niečo: což wssecko se zachowawa w s. cyrkwy katolickeg, neuznawam obssirne psaťi, nebo gest nad rozum a pochop lydu obecniho (TP 1691); mass wssemu werity, co gest cyrkew prygala, ačzkolwek sam toho podle sweho pochopu a rozumu nedostatečnosty nerozumiess (AgS 1708); docilitas: pochop, pochopnost, snádné učeni, mysel dobra (KS 1763); w tem mesťe messťané wssecky weci na swúg pochop a móžnost obsahowat budú (BlR 18. st) 2. dojem, zmysel, význam: semeno padlo mezi trnj, ugalo se, wzesslo, ale pochopu žadneho nemelo, nebo trnj huste udusilo ho (KT 1753) nič neznamenalo, nemalo význam; conceptus: pochop, koncept; dilogia: dwogjho pochopu reč (KS 1763); Asyrsstj swemu (bohu) rjkali Beelus, ginj Beel, giny Bethel, ginj Belzebub, wždy pochob berauce od toho gmena Beelus (HI 18. st)
pochop m živ obecný, mestský sluha, dráb: lictor: pochop (AP 1769); lictor civitatis, advocatus fiscalis: mestki (!) pochop (ML 1779) mestský úradník