tunka, -y, -niek ž. kraj. bočka, sud (na víno, kapustu ap.): kvasná t. (Heč.)
tuňa [-ňa, -na], tunka ž lat/nem 1. obsahová miera rovnajúca sa 5/4 okovu (asi 68 l): ithem pul tuny olege, fl 3 (STARHRAD 1529-53); (Matej Runaj so synom Michalom) nykomu gynymu nepredal try tunne heryngow, než sameg Sstuboweg, kazdu tunu po dwanaste zlatom (HOŠŤANY 1573); (sedliaci) na swateho Jiri platu dawagi harinkow tuni gednu (BUDATÍN 1629); od kazdeg tune medu neb olege, harinkuw per d 12 (mýtny poplatok) (KRÁSNA 1690); baltus: tunka (LD 18. st) 2. drevená nádoba (obyč. s uvedeným obsahom), kaďa, šafeľ: tu menssu tunu, tu sem dal z roskazy Ondri Lazara do Czasteg gednomu Nemczowi (BÍŇOVCE 1607); w spyžierny: sudky welike, tunky male nehodne, diežy malych y welikych (BYTČA 1614); tunky, gedna smrekowa a druha gedlowa, 2 (DUBNICA n. V. 1720); cadiscus: malá tuňa, maličká sskrinka; cetarium: ryby bečka, tuňa; scaphium: sskopek, sskop, tuňa (KS 1763) L. t. zlatá (o sume) stotisíc zlatých: tonna: tuňa zlatá, sto tisyc (KS 1763); -iečka dem k 2: tunyeczky na wodky y z rulkamy medgyenimy 2 (BECKOV 1729)