subjekt -u mn. I -tmi m.
1. kniž. bytosť (význ. 1), jedinec, činiteľ, op. objekt (význ. 1): objektívna skutočnosť existuje nezávisle od s-u; publ. politický s. politická strana, hnutie
2. lingv. podmet (vety); pôvodca (deja);
subjektový príd.: s-é slovesá
subjekt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
subjekt1 -u m. ‹l›
1. kniž. a odb. nositeľ vlastností, činností, zážitkov, jednotlivec, jedinec; podklad, činiteľ (op. objekt); filoz. (gnozeologický) protiklad objektu, poznávajúce ja, niekedy v podobe čistého vedomia, inokedy v podobe empirickej a racionálnej, ale aj cítiacej, voľnej a konajúcej osoby; zried. pren. spoločenská skupina; práv. právny s. účastník (občan, organizácia) právneho vzťahu; ekon. ekonomický s.; daňový s.; s. dane poplatník
2. lingv. základný vetný člen tvoriaci s prísudkom základnú vetnú dvojicu (syntagmu) spojenú vzťahom predikácie, podmet; vetný člen vyjadrený menom al. neurčitým slovesným tvarom; log. časť súdu, o ktorom prísudok niečo vypovedá, podmet
3. hud. hlavná téma v polyfónnej skladbe;
subjektový príd.: lingv. genitív s.; s-é sloveso bezpredmetové; s-á časť vety podmetová; s-á veta podmetná, podmetová
subjekt2 -a m. ‹l›
1. pejor. (podozrivé, čudné) indivíduum
2. zastar. služobne podriadená osoba
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
jednotlivec jednotlivý človek • jedinec • indivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduum • kniž. subjekt: každý subjekt má na to právo • hlava: spotreba na hlavu
osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinec • jednotlivec • indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci • kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva
2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv
3. p. človek 1
podmet gram. základný vetný člen, na ktorý sa v dvojčlennej vete viaže prísudok a ktorý vyjadruje pôvodcu al. nositeľa deja, stavu, vlastnosti • gram. subjekt
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
subjekt 1. p. osoba 1, jednotlivec 2. p. činiteľ 2 3. p. podmet 4. p. pôvodca 1 5. p. pomocník
subjekt1, -u m. filoz. bytosť, osoba schopná vnímať, poznávať, cítiť a konať a stojaca proti vonkajšiemu svetu ako objektu poznania; vnútorný, citový svet človeka, osobné ja: poznávací s., noetický s.; Objektívna skutočnosť existuje nezávisle od subjektu. — Sládkovič sa organicky prelomil z mreží subjektu zároveň k ľuďom. (A. Mat.) Štúr, i keď dáva za vzor ľudovú poéziu, žiada, aby sa subjekt básnikov prejavil. (Piš.);
log. logický podmet, podmet súdu;
gram. vo vete slovné označenie osoby al. veci, ktorá je nositeľom nejakej činnosti, stavu al. vlastnosti vyjadrenej v prísudku, podmet;
práv. osoba al. predmet spôsobilý (-á) mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti, nositeľ, predstaviteľ určitého právneho vzťahu: právny, daňový s., s. práv; s. právnej moci, s. štátnej moci; s. trestného činu páchateľ;
subjektový príd.: gram. s-é slovesá podmetové; s. genitív podmetový, označujúci pôvodcu deja;
filoz. i subjektný patriaci subjektu ako protipólu objektu
subjekt2, -a, mn. č. -i m. trochu zastar. človek služobne podriadený, pomocník (obyč. v obchode): Subjekti, učni vynášajú na trotoár debny. (Kuk.) Subjekt v obchode, bystrý ako striež. (Tat.) Domov sa vracia s veľkým nákladom, ale ešte za ním prichádzajú subjekti s balíkom. (Švant.);
subjektský príd.
subjekt m lat prvok: tehdy zostawa pri vitroline a wsseczkich subjectoch (:winimagicze lydj a howada:) mercurius ne zbit sedjeti (MARTIN 18. st)