Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odtrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím oddeliť: o. kvet, o. kúsok z papiera; neos. o-lo mu prst

2. (násilím) oddeliť, odlúčiť: o. súperov od seba

● nemôcť o. od niečoho oči, pohľad, zrak uprene, so záľubou ap. sa na niečo pozerať; o. si od úst zriecť sa potrebného;

nedok. odtŕhať, odtrhávať -a, odtrhovať

// odtrhnúť sa:

1. pes sa o-l z reťaze

2. o. sa od národa, od čítania; človek o-tý od kolektívu;

nedok. odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie, odtrhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odtrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

odtŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, odtrhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, odtrhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

odtŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, odtrhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odtrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeľovať niečo od niečoho; trhaním niečo niečoho zbavovať: o. bobule hrozna; o. margarétkam lupene; o. lístky z kalendára; o. mušle od skál; o. z ruže lístky; z cesta odtrhujeme malé kúsky podobné haluškám; kvety sa pri zbere odtŕhajú ručne alebo hrebeňmi; umyté plody odtŕhame od stopiek; uvádzačky v kine odtrhávali ústrižky zo vstupeniek; Odtŕhal mi gombík za gombíkom... [J. Patarák]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeľovať niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba dvoch bitkárov; o. psa od sučky; nasilu dieťa odtŕha od starej mamy a nesie ho do postele; policajti od seba odtrhovali znepriatelené skupiny
3. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobovať, vyvolávať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: o. otca od rodiny; iniciačný rituál definitívne odtŕha syna od matky; Patrili ste medzi talentované deti, necítili ste niekedy klavír ako nutné zlo, ktoré vás odtŕhalo od spolužiakov, od hier? [VNK 2000]
4. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobovať, že sa niekto, niečo odchyľuje od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzďaľovať, odťahovať: netreba ich o. od roboty; má živú fantáziu, ktorá ho odtŕha od skutočnosti; To [bulvár] ich nabáda k plytkosti, povrchnosti, odtŕha od reality všedného dňa. [LT 2001]
5. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odťahovať niečo smerom preč od niečoho: odtrhoval špinavú handru od hrdla; odtŕhal mi ruky z uší; chladne, ale s úsmevom ma odmietala, odtŕhajúc mi prsty od líc [R. Sloboda]
◘ fraz. odtŕhať si od úst zriekať sa niečoho potrebného v prospech niekoho; odtŕhať/neodtŕhať oči/pohľad/zrak od niečoho prestávať, neprestávať niečo sústredene vnímať
▷ dok. ↗ odtrhnúť

odtŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, odtrhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa, odtrhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovaný -hovanie sa nedok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeľovať sa od niečoho, stávať sa oddeleným, odčleneným: na svahu sa odtrhujú lavíny; zo špongie sa odtŕhajú kúsočky; hlieny sa jej pomaly odtŕhajú; podrážky na starých topánkach sa odtŕhali; dochádza k odtrhávaniu asfaltovej vrstvy od podkladu; z tmavých vŕškov sa odtrhávali chuchvalce sivej hmly [M. Zelinka]; pren. iba cítil, ako zomiera, ako sa postupne odtŕha od zvyšku svojho tela [RAK 2001]
2. (od čoho) ▶ osamostatňovať sa z nejakého celku, oddeľovať sa: národy sa odtrhávajú od štátnych zväzkov; ruský Ďaleký východ sa ekonomicky odtŕha od európskej časti Ruska; Niekdajšie obce sa odtŕhajú od miest. [Sme 2002]
3. (od čoho) ▶ prestávať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od hry; čitateľ sa len ťažko odtŕha od dobrej knižky
4. (od čoho, od koho) ▶ prerušovať vzťahy, sociálne putá: riaditeľ nám vyčítal, že sa odtŕhame od kolektívu; počas školských rokov sa dieťa postupne odtŕha od rodiny; príbeh o dievčati, ktoré sa odtŕha od prísnej matky
5. (od čoho) ▶ strácať kontakt, vzďaľovať sa od niečoho: o. sa od prírody a prestávať žiť v súlade s ňou; politické elity sa odtŕhajú od potrieb voličov; teoretické poznanie sa odtŕha od praxe; Je ťažko odtŕhať sa od miest, kde som počul i zažil toľko pekného. [R. Moric]
◘ fraz. odtrhávať sa z reťaze správať sa, konať neprimerane, nekontrolovateľne
▷ dok. ↗ odtrhnúť sa

odtrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeliť niečo od niečoho; trhaním zbaviť niečo niečoho: o. trochu čerešní, zopár strapcov hrozna; o. zo šiat cenovku; o. kus papiera a napísať naň odkaz; čerstvo odtrhnuté paradajky; odtrhni mi najkrajšiu ružu!; s námahou odtrhol podkovu od kopyta; Zasa si v kalendári zabudla odtrhnúť list. [P. Janík]; Podal biletárke lístok, tá mu ho ľahostajne odtrhla. [N. Tanská]; Bežal odtrhnúť k potôčiku veľký lopúchový list. [J. Beňo]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeliť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba rozzúrené psy; silou o. od seba zápasiacich, bijúcich sa chlapcov; pren. Vydržia veľa. Viacej ako sedliak, ktorého odtrhli od hrudy. [A. Hykisch]
3. (čo) ▶ spôsobiť neželané oddelenie niečoho: explózia úplne odtrhla zadnú časť autobusu; turista odtrhol lavínu, ktorá ho usmrtila; neos. pri autohavárii mu odtrhlo nohu
4. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobiť, vyvolať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: sťahovanie ju odtrhlo od všetkých priateľov; chceli ju o. od muža; Deti, ktoré odtrhli od rodiny, boli stratené. [Týž 2009]
5. (čo (od čoho)) ▶ násilím osamostatniť, oddeliť: ústava neumožňuje o. územie; separatisti chceli bohatú oblasť o. od zvyšku krajiny
6. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzdialiť, odviesť: potrebuje niečo, čo ho odtrhne od depresívnych myšlienok; s vymyslenou výhovorkou ju odtrhla od práce; osud hrdinky ju úplne odtrhol od reality; Došlo k udalosti, ktorá ho odtrhla od kníh [...]. [J. Žarnay]
7. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odtiahnuť niečo smerom preč od niečoho: o. telefón od ucha; napokon odtrhne fľašu od úst; Pri hlavnej stanici zhromaždení bezdomovci neodtrhli uši od rozhlasových prijímačov a komentovali priebeh zápasu. [Sme 2002] sústredene počúvali
◘ fraz. ide mu srdce odtrhnúť od žiaľu veľmi sa trápi; nedá si rukáv odtrhnúť netreba ho dlho prosiť, prehovárať; nemôcť odtrhnúť oči/pohľad/zrak od niekoho, niečoho uprene, sústredene al. so záľubou sa na niekoho, na niečo pozerať; odtrhnem ti hlavu/uši za niečo vyhrážať sa, hroziť niekomu prísnym trestom; odtrhnúť hlavu od niečoho a) prestať hľadieť na niečo, zdvihnúť hlavu od niečoho b) prestať sa zaoberať niečím, čo si vyžaduje skúmanie zrakom; odtrhnúť si od úst zriecť sa niečoho potrebného v prospech niekoho
▷ nedok. k 1, 2, 4, 6 ↗ odtŕhať, odtrhávať, odtrhovať

odtrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeliť sa od niečoho, stať sa oddeleným, odčleneným: drôty sa odtrhli a popadali na zem; loď sa odtrhla z kotvy; z brala sa odtrhol balvan a spadol na cestu; pri náraze sa odtrhlo predné koleso auta; látka sa odtrhla od gumenej podrážky; pes sa odtrhol z reťaze ↗ i fraz.; na kabáte máš odtrhnuté dva gombíky; hrozí odtrhnutie lavíny
2. (od čoho) ▶ oddeliť sa od skupiny, od celku, odpojiť sa, osamostatniť sa: malá skupinka cyklistov sa odtrhla od peletónu; pobaltské krajiny sa odtrhli od bývalého Sovietskeho zväzu; anglikánska cirkev sa v roku 1534 definitívne odtrhla od rímskokatolíckej cirkvi; A takto sa nezakročilo ani proti ľudákom, čo horlili zasa za odtrhnutie Slovenska od Čiech. [L. Ballek]
3. (od čoho) ▶ prestať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od kníh; deti sa nedali o. od počítača; nevedeli sa o. od pohárika neprestávali popíjať; Okamih, keď som si uvedomil, že sa od obrazovky vôbec nedokážem odtrhnúť. [M. Hvorecký]
4. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť vzťahy, sociálne putá: o. sa od kolektívu; nenechaj sa o. od priateľov; Klára sa odtrhne od rodiska, nie, nezavrhne ho, ale vytvorí si nové priestory. [A. Hykisch]
5. (od čoho) ▶ stratiť kontakt, vzdialiť sa: o. sa od prírody; nejako si sa odtrhol od reality; učebné osnovy sa odtrhli od potrieb pracovného trhu; Nie je to skôr signál, že školy sú odtrhnuté od praxe a učia zbytočné veci? [HN 2010]
6. expr. (od čoho, od koho) ▶ vzdialiť sa od niekoho, od niečoho smerom preč: muž sa odtrhol od steny; nevedel sa o. od zeme a utiecť pohnúť sa; lietadlo sa odtrhlo od letiskovej plochy vzlietlo; Spamätali sa z ošiaľu svojich citov a odtrhli sa od seba. [K. Lászlová]
◘ fraz. expr. [byť, správať sa, hrať] ako odtrhnutý z reťaze a) bez sebakontroly, neovládateľne b) s mimoriadnou energiou, silou; byť odtrhnutý od reality/od reálneho života nepoznať skutočnosť a zmýšľať, konať bez opory v existujúcom svete, nesprávne; odtrhnúť sa od maminej sukne stať sa samostatným, osamostatniť sa; odtrhnúť sa z reťaze správať sa, konať bez sebakontroly, neovládateľne a obyč. s veľkou energiou
◘ parem. tak dlho sa chodí s džbánom/krčahom po vodu, kým sa ucho neodtrhne riskuje sa do prvého neúspechu
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtrhovať ↗ odtŕhať

odtrhovať sa ↗ odtŕhať sa

odtrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhnutím, silou, násilím oddeliť: o. jablko, list zo stromu, kvietok, kus chvojiny; neod. odtrhlo mu hlavu, ruku, nohu;

2. (čo, koho od koho, od čoho) oddeliť, odlúčiť, vzdialiť (obyč. násilím): Druhovia priskočili a odtrhli ich od seba. (Hor.) Takto ste ma od hrobu odtrhli. (Stod.)

● nemôže oči (zrak) od niekoho, od niečoho o. uprene, s údivom, so zaľúbením na niekoho, na niečo hľadí; o. si niečo od úst zriecť sa niečoho, nedopriať si (jedla);

3. (čo) prudkým pohybom, rýchle odtiahnuť: Mať odtrhla ruku a odtiahla sa. (Kuk.) Maco bozkal gazdovi ruku prv, než si ju mohol odtrhnúť. (Taj.);

nedok. odtŕhať i odtrhávať, -a, -ajú i odtrhovať, -uje, -ujú

|| odtrhnúť sa

1. oddeliť sa od niečoho a odpadnúť: Žene sa odtrhla gombička. (Jes.) Neodtrhli sa ti ruky, čo si raz zacengal? (Tim.)

2. násilným roztrhnutím, pretrhnutím puta sa oslobodiť, dostať sa z pripútania: pes sa odtrhol, medveď v cirkuse sa odtrhol;

3. (od koho, od čoho) odlúčiť sa, oddeliť sa, vzdialiť sa: o. sa od života, od más; nemohol sa o. od knižky stále ju čítal; Chcela som sa od detí odtrhnúť. (Kuk.) Toto územie sa odtrhlo od Maďarská. (Jes.);

nedok. odtŕhať sa i odtrhávať sa i odtrhovať sa

odtrhnúť dk
1. čo trhnutím oddeliť niečo: nagprw gest to Secula vdielal, ze gest w nassim miestie ssloserzowi miessecz ottrhl (ŽK 1460); (poddaní Mateja Jóba) otrhli su mu (Jankovi Rišienovi) messiecz geho wlasny y s penezmi od pasu (LIPTOV 1570-80); na dolňgem dome w meste odtrhl witr okenyczu (DUBNICA n. V. 1730); ku kteremu (fatensovi) prissiel Bohussou sin a donesol k nemu gednu dinku, kteru otrhol w Štibiczkineg nowinkj (KRUPINA 1741)
2. čo, od čoho, z čoho, komu oddeliť, odlúčiť (obyč. násilím) niečo od niečoho: mezy mosty boly zahrady razom odtrhnute skrze Wah (TRENČÍN 1613); (voda) mrtwe tělá z cimteryna okoličánskeho wimlela, sem i tam porozhazowala, kterému ruku, nohu aneb hlavu otrhla (P. ĽUPČA 1635 E); kereho (dreva) jestli v čas pilnej potrebe furku takowy sedlak si od svej potreby odtrhne a odpreda (NAHÁČ 1786 LP); gmeno swe (krajina) dosahla od reki, ktera pri slupjch Herkulesa, temer na tom mjste, kterežto more Tharsis od welke Afriki odtrhlo, wpada (PT 1796);
x. pren ach, nagweseléggssá propast, nessacowanych rózkoss odtrhni a zatop w sebe dussu mu (BlR 18. st)
F. y od ust swych bych odtrhl (SiN 1678) o obmedzení; odpowety dala (striga), že sa nyebogi nyst, lebo ona treba si len na kameny sadnye, gesti, pity budye maty, a ginssi treba si hrdlo otrhnye, nyist nyebudye maty (KRUPINA 1722) čo aj dušu vypustí od roboty; dostyi a mnoho na dobrom menye a to Iuda Levaički odtrhla (KRUPINA 1734) o utŕhaní na cti; protož odtrhni Iázone, gesli chcess činiti maudre, od tak nesstastneho prahu nohu swau (HI 18. st) vzdiaľ sa
3. koho prudkým pohybom, rýchle odtiahnuť niekoho: opet gu otrhnul tenže p. pater a po druhykrat geg zaucho dal (LIPTOV 1749); (sv. Alžbeta) tak pilna, ustawiczna bila, ze sluzebniczkj ledwj otrhnut mohlj (Káz 18. st)
4. čo od čoho expr dať dolu trhnutím, sňať, strhnúť niečo: žoldnery ssarlat tento od tela geho (Kristovho) preswateho odtrhlj a oddrapalj (SP 1696)
5. čo (o majetku) odňať, odcudziť, oddeliť niečo: abi ste na instantij vrozeneho pana Michala Bacha z Dezericz ssly a ponukly penezmy vrozeneho pana Melichera Borcziczkeho z Borczicz od zahrady, kteraz prynalezy a odtrhnuta bila od bachowskeho dworu (TRENČÍN 1590); ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim yak roli od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene (ŽILINA 1622); ty giste zeme kde gsu aneb kam ge ktera strana odtrhnuti usylowala, to nech ohledagj wedle signatur (BYTČA 17. st); Jeho Osswicenost bude prawo drzat z pany Vrbowanmy o naš chotar steruskj, nebo nasilne chtegu s tohoze našeho chotara welku čzast odtrhnut (ŠTERUSY 1738)
6. odkiaľ (o vojsku) odtiahnuť (od mesta): taky vam y to oznamujem, kterak pohan tureczky jyz od Widnie odtrhl, vida mocz velykau lydu (BRATISLAVA 1529 SLL); (Gréci) odtrhli tedi od mesta Athen a na wysoke more powolnym powetrjm wplynuli (HI 18. st)
7. čo čomu, z čoho odpočítať, odrátať niečo: zatim kdy na skazu taže chalupa pryssla, dedina wislala urad, abi takowu chalupu ssaczowalj, ktereg nicz waczu sumu toljko flor 10 odtrhlj (TURIEC 1648); drobnemu statku ma se czena otrhnut a do meskeho mlina wziat (JELŠAVA 1679); tak potom otrhly z tegi sumi na tie syroti f 16 (ŽIAR n. H. 1715); prinucena sem bila k tegže pohrebneg potrebe s tich wipugčenjch penezj odtrhnutj a werencowj poslednj počestnost učinity (PUKANEC 18. st)
8. čo čomu náhle prerušiť súvislosť niečoho, urobiť koniec niečomu:
L. o. koniec čomu práv uzavrieť, skončiť nej. právnu záležitosť: nebo nam tak prikazal pan hlauny isspan nass, aby sme any samy na pasienkoch z Nowanmy nepasly, pokud se neodtrhne konecz rozepry (TRENČÍN 1693); nebude mnye a mogim predepsanim sloboda o ten statek ze zadnim ginšim konat a gednat pokudkolwek prawotnim spusobom koniecz sa neodtrhne teg weczy (N. MESTO n. V. 1745)
9. koho, čo od koho, čoho odvrátiť, odpútať, odvábiť, odhovoriť niekoho od niekoho, niečo od niečoho: od nemilosrdenstwy nas odtrhnuty muže w pekelnem ohny kričicy bohač (Le 1730); wssak predce (diabol) se usyluge o to, aby kterjchkoliwek muže odtrhnuti, od Boha odtrhol (LKa 1736); odtrhnuti máme srdca nasse od zemských dobrých wěcy (WP 1768); odtŕhať, odtrhávať, odtrhovať ndk
1. k 1: Ssteffan Wawrykowych z Podhorya w tomže kasstily, kdy plech odtrhal ze dwery, naspatek spadel a tak nohu zlamal (VISOLAJE 1660); čipky pak na golyerach ssikowe gak na mužskem, taky na ženskem, ano y na pannenskem pohlawy spolu y s wiazanym na ssatach (desiatnici) abi odtrhawaly (KLÁŠTOR p. Z. 1725); czo klynom pribite se nachadzy, gako su dwere, okna, powaly a tem podobne weczy a kusy odtrhowati a marniti sloboda nebude (FOLKUŠOVÁ 1731); defringo: odlamugem, odtrhám, objram; decerpo: objrám, utrhám, odtrhám (KS 1763); potom listj odtrhowat, wrssy žinat, abi same owotcj stalo a zrelo, slowem taka praca gest potrebna we winicach (SQ 1781)
2. k 2: po tem, kdy Vah odtrhel se od Dobreg, tak ty wrbyny po kusv odtrhawal (T. TEPLÁ 1634); pany gegich od dediny gich (poddaných) neodtrhagu, gako tez richtar gich gako slobodnikow ne gako sedlakow sudy (LEDNICA 1663 E); k poslednjm sylabam někdy přidáwagj se tě, že, sy, li, někdy pak odtrhuge a wynecháwa se litera (MZP 1696); Layta (potok) odtrhuge Uhersku od Rakusow (KrP 1760); který (stav života) gich (synov) w celým gegich žiwote od gegich familij odtrhuge (SO 1785)
F. expr odtŕhať hrdlo hrdlačiť, ťažko pracovať: a to fatens odtel wi, ze unho hrdlo odtrhal a unho robiwal; fatens to doklada, že gednu truhlu remennu zelezom obitu od pana Jankovitha z Ondregom, bratom svogim, do sveho domu nosil a dost hrdla odtrhaly s tu gistu truhlu, že yu čzasto prenassaly, ktera bola welmi tasska (JASENICA 1704); pre (dlžobu) swe hrdlo pritom neotrhala ona, ale gen zdaleka na to hledela a nekde w kute se wywalowala (PUKANEC 1794)
3. k 3: retraho: naspátek táhnem, odtahugem, odtrhám, cúffám se (KS 1763)
4. k 4: destringo: strhám, odtrhám, rukama utrhám, obrážam, stahugem (KS 1763)
5. k 5: (v Bystrici zeme) nemagy se od tich domow odtrhowaty (P. BYSTRICA 1506); pri poddanych našich nech tež pilny pozor da (úradník), aby luky, kopanice a role od gruntuv sedlackych a hoštackych neodtrhovali (VRŠATEC 1683 U2); wyprawil se Srssen od mesta z lysty, žeby mesto nasse od toho (conscriptio colonicalium) bilo eximowane a že by y Zawodie od mesta neodtrhalj, poslalo se p. hlawnemu jspanowy tetrowy dwa welike a geden par jariabkow (ŽILINA 1697); ktere su kusy (zeme) po tych hoštakoch najlepšje, takove seju na pansku stranu zaujate a k tomu nam odtrhaju najlepši grunt richtarsky (H. BREZNICA 1773 LP); za času pana welkomožneho reqvirensa kossariska od hole sa neodtrhawaly (BELÁ 1779)
6. k 8: (Boh) žiwot odtrha, mjlost odgjma, z nebes wywyra (SK 1697)
7. k 9: welice hressy otec, gestly mu (dieťaťu) sekeru misto knihy a pera do ruky dawa a od sskoly ho odtrhawa (CO 17. st); alienor: odrazugi, odtrhugi (WU 1750); w prawdě marná chwála odtrhuge od prawé sláwy (KO 1782); odtrhnúť sa
1. trhnutím časti sa oddeliť: nassiel sem se z Jankom Srnkom na trhu, pryduce k nemv, žertom yal sem ho za geho messtok y odtrhol se mu (S. ĽUPČA 1613); kdyby pondusy z hodin nekedy se otrhly (DUBNICA n. V. 1723); odtrhla sa jim pluhová deska (AD 18. st)
2. odkiaľ oddeliť sa, vzdialiť sa: a potem kdy se Wach otrhel, vzywaly sme spoleczne tu zygotth (TRENČÍN 1583); (syn) hned yako se od sskoly odtrhol, nechcel mne otcze sweho w pocztiwosty mitj (ŽILINA 1648 expr) prestal študovať; kdy se zessly z yakimisy dwema chlapy z Morawy, tam po salassow postawaly a odtud Martin Skytowsky z bratom swym Janem newy kde se od nych odtrhly a obratily (ILAVA 1651); wssetek-ly krdel lichwy belusskeg za kopcze bol prehnaty czy-ly len try kusy se otrhly a ku kopczom pribehly (BELUŠA 1763); neporádny mylownik priležitost wydicze, chticz potágemné panenku posskwrnit, z polowky se odtrhl, do zámku se wrátyl (PeP 1770)
3. od koho, od čoho odvrátiť sa od niekoho, zriecť sa niečoho, prerušiť spojenie s niekým, s niečím, zanechať niečo: pakli se dokonca odtrhnuty chtegy, mi priczina negsme tehoto od cirkwe nasseg proseckeg odsstipeny gegich (poddaných pánov Kubínskych) (PROSIEK 17. st); (Luther) len se od gednoti cyrkwe odtrhel (DuH 1723); učastni baudem wsseho dobreho, gestli se od tebe (Bože) neodtrhnem (PP 1734); bez hiru wsseckich ginich aposstoluw len se nahlo (Judáš) odtrhnul a ponewač wedel, že Krista dawno na smrt hledagu knižata, pristupil k nim (SJ 1783)
4. od koho odchodom opustiť spoločné hospodárenie s niekým, oddeliť sa, vyčleniť sa z niečoho: otecz magicze dwuch bratow, ktery grunt držaly, odtrhnul sa od nich (P. BYSTRICA 1735); druhy (kráľ) Fylipp, sspanielsky kral, spogel gu byl (Luzitaniu) ku kragne sweg. Potem pod Fylippom sstwrtim roku 1640 odtrchla se pod wudcem aryganskim (KrP 1760); odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa
1. k 2: abi sa (kráľ) i na okamžeňi od práci ňeodtrhawal (DS 1795)
2. k 3: chcem swornost, wernost, poslussnost, tagnost a poddanost zachowati a od poctiweho mesta w njčem se nelučiti, ani odtrhawati (P. ĽUPČA 1654); naduty pyssnýky počestnostam a hodnostam swogym slauzá gak Bohu swemu proto, že pre teto od praweho Boha se odtrhugu (PP 1734); kterykól. takí hrjssnjk k ny (Márii) se s pobóžnú počestnosťú uteká, žádnym spúsobem sa neodtrhá od ďabla pekelného; od zahalčiwych zábavek múdro seba odtrhag (BlR 18. st)
3. k 4: pristupili pred nas a zuplnu radu nassu Cedilko z Matulom Mategem, ze se stala kupia medzi nimi, ze Matula Mateg kupil od Cedilki pul stwrt f 24 a ze se ode dworu neodtrhugu (SLIAČE 1600); nektery pany compossessorowe panu instansowy to mluwili, že kdy se Geho Milost od společenstwa odtrhawa a mluwy, že geho Milosty na wlastnim nik nezabrany past (VRÚTKY 1730); než po smrty geho (Mateja Korvína) tyto prowincie od kragni vherské hned gedna po druhe odtrhugj se preč (MVP 18. st)