nik p. nikto
nikto i nik (ňichto, nigdo, ňido) zám. vymedz. csl popiera jestvovanie osoby, žiadny človek, ani jeden človek: Ňepovedala som to aňi maťeri, aňi ňikomu (Žaškov DK); Ňik tu ňebou̯ (Bobrovec LM); Hľaďím, vizerám, aľe ňichto tu ňebou̯ (Králiky BB); Ňig íh ňepoznau̯, skäďe boľi, skäďe ňie (Podkonice BB); Do toho koša̋ra ňig ňevuojďe (Kokava n. Rim. RS); Ňido ňebou̯ doma (Bánovce n. Bebr.); Ňikoho ňikedi nesceu̯ miet pri voze (Záh. Ves MAL); Nigdo mu nescel na pohre_poščat, nikeho nebolo (Ružindol TRN); Nido sa ích (koláčov) ani nedotkov (Červeník HLO); Ňichto dofčiľ ňevedzel (Brvnište PB); Ket śe krava oceľela, ňič śe ňikomu ňepožičalo, žebi ňevźal chasen (Rankovce KOŠ); No aľe ňichto na ňikoho ňeprezradzil (Brezina TRB)
F. čo bolo loňi, to ňichto ňedohoňi (Bošáca TRČ) - minulosť nemožno zmeniť; čo sa stalo, už sa neodstane