kvaka -y kvák ž. rastlina s buľvou podobnou veľkému kalerábu pestovaná ako zelenina a kŕmna okopanina, bot. Brassica napus;
kvakový príd.: k-á polievka
● expr. sedí ap. ako k. nečinne, bez záujmu
kvaka -ky kvák ž.
kvaka -ky kvák ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ dvojročná kultúrna rastlina z čeľade kapustovitých s okrúhlymi svetlými, matne zelenými oinovatenými listami na dlhých stonkách a repovitou bielou, žltou al. fialovou buľvou pestovanou ako zelenina al. ako krmivo, bot. kapusta repková kvaková Brassica napus subsp. rapifera: semeno, priesady kvaky; pestovať kvaku v záhonoch 2. ▶ plod tejto rastliny; jedlo z neho: k. veľká ako jablko; dusená, varená k.; polievka z kvaky; k. chutí ako kaleráb ◘ fraz. sedieť ako kvaka nič nerobiť, o nič sa nezaujímať
kvaka1, -y, kvák ž. (nár. i kvak, -u m.) bot. druh bielej repy, používaný ako zelenina a krmivo (Brassica napus);
kvaka2, -y, kvák ž. kraj. expr. zakrivená palica, krivuľa: opierať sa o kvaku (Jégé)
kvaka2 ž. 1. strsl, vsl žŕdka opatrená hákom na zachytávanie, priťahovanie, stŕhanie ap.: Kvakou viťa̋hňe šetko, len kebi si hu mau̯ po ruke (Veličná DK); Pri ohňi śe jim bars pridala kvaka, bo z ňu scahľi horace dreva (Ostrovany SAB); Vźaľi taku kvaku a ľem po džure ju cahaľi (Kluknava GEL) 2. čiast. sstrsl na jednom konci zakrivená palica slúžiaca na podopieranie: Prední družba ňesie koládž na paľici, na kvake (Dol. Lehota DK); kvaka (Sučany MAR) 3. lipt, gem rúčka na kose: Od zadnej rukovätki gu kvake sa ráta dvacať palcou (Hybe LM); kvaka (Slizké RS) 4. hák a. gem na reťazi, ktorým sa zapína reťaz: kvaka (Brusník REV) b. šar ako súčiastka pluhových koliesok na zapínanie pluhu: Kvaka na grandžeľu, co śe spuśča pluch (Dl. Lúka BAR) c. modr na prednom konci oja, kde sa upevňuje jarmo svoreňom: kvaka (Blatné MOD) d. spiš na zavesenie škripca: kvaka (Smižany SNV) e. gem ako držadlo na karbidovom kahanci: kvaka (Sirk REV) 5. lipt, hont súčasť otáčavého mechanizmu, kľuka: Takú mašinu maľi, čo takto kvakou krúťiľi (Devičie KRU); Ujďi, ľebo ťa kvaka rauchňe po hlave! (Pukanec LVI); kvaka (Važec LM) 6. spiš dvojzubá motyka, kopáč: Zatňi kvaku, že budzem mohol skopovac hnoj z voza, ket pridzem na roľu (Letanovce SNV); Hnoj s hľiva śe vicahuje s kvaku (Spiš. Štvrtok LVO) 7. strsl pejor. dlhá nemotorná noha: To ňie sa nohi, to sa kvaki (Krivá DK); Jaj, či ľen máš tie kvake, šaďe sa potkňeš, do šeckiho s ňima zabrdňeš (Pukanec LVI); Daj si het tia kvaki spot stola! (Kameňany REV) 8. časť zadnej konskej nohy v zhybe: kvaka (Cinobaňa LUČ) 9. gem závin v podobe podkovy: Na svadžbu sä naznášälo jedživa, makovich kvák (Brusník REV); Ja̋ rát kvaku z lekvárom (Rochovce ROŽ)
kvak m. i kvaka1 ž. 1. čiast. strsl, záh, šar odroda bielej repy používaná ako krmivo aj zelenina, bot. kvaka (Brassica napus): Najeu̯ sa kvaku, aňi obed mu ňetreba (Dol. Lehota DK); Mali zme na obet kvaki, kvakovú poľiouku (Prievidza); kvak (Kostolište MAL) F. lenže son ňedostau̯ aňi kvaku (Svätoplukovo NIT) - nedostal som celkom nič; roste ja_kvaka zo zeme (Lukáčovce HLO) - pomaly a dlho 2. or, priev, vsl pejor. nemotorný, nešikovný človek: Ti si aľe za kvak, ke_ca ňeberiež dagďe inďe robiť! (Zuberec TRS); Takí kvak, furt sedí na jednom mesťe (Prievidza) F. taki ja_kvak (Dl. Lúka BAR) - ťažkopádny (v práci, chôdzi); kvakový príd. k 1: kvaková poľiouka (Prievidza); kvakovuo semä (Ležiachov MAR)
kvaka2 ž vsl nástroj na klčovanie, klčovnica: (v inventári): kwaka 1 (HRANOVNICA 1690); kwaka gedna, druk zelezny geden (JELŠAVA 1744)
kvak m, kvaka1 ž bot druh bielej repy, používaný ako zelenina i krmivo, kvaka Brassica napus, var. napobrassica: na wečeru kwaki (ŽILINA 1717); burgundská řepa, kwaky (HRK 1773); Brassica napobrassica: quaki (KrN 1795)