bulava -y ž. ‹r›
1. archeol. zbraň al. odznak bojovníka v podobe kamennej gule s otvorom pre násadu
2. (kedysi) veliteľský palcát ako odznak hodnosti kozáckeho hajtmana
bulava ž tur/rus/poľ budzogáň, palcát: geden púzykan neb búlawu (s. l. 1668)