Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokryť -je -jú -kry! dok.

1. opatriť krytom, prikrývkou, zakryť, prikryť: p. strechu škridlami; p. dlážku pokrovcom

2. rozprestrieť sa na povrchu: sneh p-l polia

3. admin. slang. zabezpečiť dostatočným množstvom: výroba nep-la trh;

nedok. pokrývať -a

// pokryť sa dostať prikrývku (význ. 2): jazero sa p-lo ľadom;

nedok. pokrývať sa

pokryť -ryje -ryjú pokry! -ryl -ryjúc -rytý -rytie dok.

pokryť sa -ryje sa -ryjú sa pokry sa! -ryl sa -ryjúc sa -rytý -rytie sa dok.

nepokrytý -tá -té príd. 1. ▶ ktorý nie je zakrytý porastom, odevom a pod., holý; syn. obnažený; op. pokrytý: nepokryté končiare hôr; chodiť s nepokrytou hlavou ničím nechránenou; natrieť si nepokryté ramená, ruky opaľovacím krémom nezahalané
2. šport. profes. nepokrytý hráč ▶ (v kolektívnych hrách, napr. v hokeji, vo futbale) nestrážený, nekrytý protihráčom
3. ▶ nezabezpečený vyčlenenými al. pridelenými finančnými prostriedkami: nepokryté výdavky; nepokryté náklady na lieky; Peniaze použili na rozpočtovo nepokryté potreby - predovšetkým na sociálnu oblasť, školstvo a dopravné zľavy pre študentov. [VNK 2001]
▷ ↗ i pokryť

obiť 1. pribiť niečo po povrchu niečoho • pobiť: obiť, pobiť sud • pokryť: pokryť vežu plechom • poobíjať (postupne): stenu poobíjať lištami • olatovať • zalatovať • zadebniť (obiť latami): zalatovať, zadebniť oblok • ozdobiť • vyzdobiť (pribiť ako ozdobu): rukoväť obiť, ozdobiť, vyzdobiť striebrom

2. p. otĺcť 1, 2

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovať • uschovať • ukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očami • prekryť • kraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženku • zatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajze • subšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komory • poskrývať • pokryť • poschovávať • poukrývať • poprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšia • expr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrine • prechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryť • ukryť • zastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strach • utajiť • zamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

p. aj utajiť

uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom

vyložiť¹ 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)

zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnoci • skryť sa • ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť sa • prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom • zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom • zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili • pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu • ponoriť sa • vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna • vhupnúť • hupnúť • vbŕdnuť • nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna • zaryť sa • vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme • uviaznuť • zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate • preboriť sa • prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sa • uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa • hovor. expr.: zaklopiť sa • zachlopiť sa • zabuchnúť sa • zaklopnúť sa • zachlopnúť sa • zacapiť sa • začapiť sa • zatresnúť sa • zatresknúť sa • zaplesnúť sa • zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom • zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli • sklapnúť • zaklapnúť • zaskočiť • sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

kryť, kryje, kryjú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) pokrývať, prikrývať, zakrývať, haliť, zahaľovať: Prsia si kryla šatkou slezovej farby. (Jégé) A tichá noc mrakom svety naše kryje. (Sládk.) Farby mal husté. Dobre kryli. (Jil.); pren. Krivdy, ktoré kryla minulosť, zasa vystúpili. (Tim.)

● čierna zem ho kryje je mŕtvy;

2. (koho, čo) chrániť, zabezpečovať, zaisťovať: zákopy kryjú vojakov; voj. k. ústup; šport. k. hráča dbať o to, aby sa nedostal k lopte;

dok. k. strelu zabrániť gólu; Vyššie postavení úradníci kryli ich aj vtedy, keď prekročili tento zákon. (Ondr.); poistné kryje pred rizikom; bol krytý jeho podpisom

● hovor. má krytý chrbát je v bezpečí, mimo nebezpečenstva;

3. (čo) zaisťovať náhradu, úhradu (napr. výdavkov ap.): k. schodok, k. spotrebu niečoho, imanie kryje dlžoby;

dok. k 1 prikryť, pokryť, zakryť, skryť, ukryť

|| kryť sa

1. zried. prikrývať sa, zakrývať sa, zahaľovať sa: Či hnát sa v šarláty kryje? (Sládk.)

2. ukrývať sa, skrývať sa, schovávať sa: k. sa za niekoho; Keby som sa kryl, mysleli by, že sa ich bojím. (Kuk.); pren. Priznáva sa s úsmevom, za ktorým sa kryje dosť ľstivosti sedliackej. (Kuk.)

3. chrániť sa, zabezpečovať sa: k. sa štítom, kryl sa jeho podpisom; Bránil svoju kožu, kryjúc sa i vymyslenou hodnosťou svojho generála. (Jégé)

4. zhodovať sa, byť totožný s niečím: cena sa kryje s hodnotou; obe stanoviská, pojmy sa čiastočne kryjú;

dok. k 1 prikryť sa, zakryť sa, k 2 skryť sa, ukryť sa

pokryť¹, -kryje, -kryjú dok.

1. (čo čím) dať niečo na povrch niečoho, rozprestrieť po povrchu niečoho, prikryť, zakryť: p. stôl obrusom, p. strechu (škridlicou, eternitom), p. dom; Pokryjem ju (studňu), aby sa nič nestalo. (VHV) Vľavo je stolica hodnostárska pokrytá pestrým kobercom. (Kuk.); pren. Pokryla jeho tvár bozkami (Vaj.) vybozkávala ho.

2. (čo) rozprestrieť sa, rozložiť sa, usadiť sa, narásť na povrchu, po povrchu niečoho: sneh pokryl polia, prach pokryl mu nohy; Hlas mu zmužnel a bradu mu pokrylo jemné páperie. (Krno) Tie samé zlatisté vlásky pokryli do roka holú hlavičku. (Vaj.); pren. Violinu tvár pokryl rumenec hnevu (Vans.) očervenela od hnevu. I spomienku na istú krutú noc pokryl prach zabudnutia (Al.) zabudlo sa na ňu;

nedok. pokrývať, -a, -ajú

|| pokryť sa¹ (čím) prijať, dostať pokrývku na povrch, potiahnuť sa: Predmety pod holým nebom pokryli sa inovaťou. (Urb.) Kasňa v dedinskej krčme pokryla sa naskoro hnusnými haky-bakmi. (Vaj.); pren. Obraz Paškov pobledol a dosť skoro pokryl sa prachom zabudnutia (Kuk.) zabudlo sa naň;

nedok. pokrývať sa

pokryť², -kryje, -kryjú dok. zried. (čo) poukrývať, poschovávať, skryť: Radšej pokopú skrýše a pokryjú, čo sa dá. (Heč.) Všetko pokryl u svojho hnevníka, ktorý to zašmelil. (Skal.)

|| pokryť sa² poskrývať sa, poschovávať sa, skryť sa: Ani za dukát nebolo vidno človeka, všetko sa to pokrylo. (Jégé) Na kapitánovo znamenie pokryjú sa za vilu. (Ráz.) Keď furmani videli medveďa, pokryli sa do vozov. (Dobš.)

pokryť dok.
1. csl opatriť krytinou, prikryť, zakryť: Šindlom sa pokrilo (Pucov DK); Ľebo mi zme to maľi tak spravenuo, že ke_ca maštaľe dohotovia, že potom pokrijú aj dom aj mľin ešťe škridľou (Ležiachov MAR); Son tašou̯ do Krupine g bádogošovi, žebe prišou̯ pokreťi väžu na kostoľe (Hor. Tisovník MK); Dom bou̯ zo skál, no a bolo to pokrituo škribľou (Dobrá Niva ZVO); Tedi že je dobre pokrité, ket pokrivača nevidzet s tíh došék (Modranka TRN); Pokril strechu šindelom (Bošáca TRČ); pokridz dach (Dl. Lúka BAR)
2. ukryť, schovať, poukrývať: Po tí_hroblach to bolo pokrito (Stožok ZVO); Co śe dalo, ta zme pokriľi (Hrabkov PRE)

pokryť sa nedok. poskrývať sa, poschovávať sa, skryť sa: Barveňe śe začinalo tak, že rachovaňom do dvacec śe vibral jeden, chtori mal izdz hľedac tich, co śe pokriľi poza ploti, stodoli, šopi (Drien. N. Ves PRE)

pokryť dk
1. koho, čo čím dať niečo na povrch niečoho, prikryť, zakryť niekoho, niečo niečím: legere: pokriti (ML 1779); sme ale z Japhetom prjstupilj z odwrateny očuw ku nemu y pokrilj jeho poctjwe z plasstém swym (PrW 1780);
x. pren chcel potom (Dávid) hrjch swůj pokrit a wpadel do wetssýho (PrW 1780); ačkoly se dostatečne branyl a wjmluwal, wssak Žjde rečmj swjmj a krikem geho pokrili (CS 18. st) prehlušili
2. čo (o budove) opatriť strešnou krytinou, zastrešiť: gednu stranku kuolne dal pokriti (ZVOLEN 1633); trubacowo stawenga z diezmowu slamu nacim pokrit (M. KAMEŇ 1713); newjme, gako by sme mohly stawenj zbudowat a pokrit (RUŽOMBEROK 1760); šopy slamu pokryte sme odrapat museli, kterich my šop ani za tri roky nepokrygeme (KRUŠETNICA 1776 LP)
3. čo ukryť, poukrývať, poschovávať niečo: tyeto wecsy pre nebezpečni čsas su pokrite a nemožu ssaczowane bit (JELŠAVA 1679); s nich (peňazí) try tolare na swu potrebu winyawsse, ostatnie zčastky w hagy, zčastky pak w dome swem tagnye gest pokril (D. KUBÍN 1733); pokrývať ndk k 1: crusto: potjrám, pokrjwám; supertego: pokrywám, nakrywám (KS 1763);
x. pren ti luďa chwála nás bez hanbi, pokríwagu naše wadi (DS 1795) taja, skrývajú; k 2: otecz Gabruchow Ferencz dom pokrywal; muri se pokriwali, platil sem czimrmanom (ZVOLEN 1591; 1658); ked pokriwaly ostatny dach na meskom mline (PUKANEC 1726); domčeky hofferske, majer a krčmu ze swu slamu a pracu pokriwati bude powinnen (OBSOLOVCE 1770); pokryť sa dk
1. zakryť sa: (Adam a Eva) y zapletlý sebe listy fikowe, žeby se pokrit mohli (PrW 1780) zakryť svoju nahotu, zahaliť sa
2. (o viacerých) poukrývať sa: ti psi wsseci se pokrili (S. ĽUPČA 1689); wssecy (ľudia) na ten cžas se pokrily (RUŽOMBEROK 1762); pokrývať sa ndk ukrývať sa, skrývať sa: Dorotha sa przed ním i pokrywala a v domie zatayovala (TRENČÍN 1549 SLL); i po svete, po horach rozptyleni, na vetšem dile pokryvati se musime (TURANY 17. st LP); pani Biharka sa pred kuruczmi pokriwala (JASENICA 1704); (synovia) pre mrcha swoj ziwot y do wczulejska sa pokrywat musa (LIPNÍK 1762)

pokrývať, pokrývať sa p. pokryť