lumer, ľumer, lumera, lumero, ľumero p. numer
numer m., numera ž. i numero s. (númer, ľumer, ľumero, lumer, lumera, lumero) csl číslo: Akie sa toto numeri? (Likavka RUŽ); Tí už veru na inom numere bívajú (Dol. Lehota DK); Keruo numero máťe na dome? (St. Hory BB); Ces tietoka (okuliare) viďin tag aj númere (Pondelok RS); Koľkuo ľumero má váž dom? (V. Lehota PDZ); To doščúlka nevím, ten lumer, po lumeráh nevím (Brestovany TRN); A do bi si pamatau̯ také hrubé lumero! (Kúty SKA); Mi bíváme pot seďomnástím lumerom (Bošáca TRČ); Cajchu pusťit strom bez numera, to bi sa dostal urbárník pot pokutu (Hor. Súča TRČ); Rubaj urbar podľa svojho numera (Letanovce SNV); Nośim nohauki osmi numer (Hlinné VRN); Jaki mace ľumer na dome? (Dl. Lúka BAR); páté numero cilinder (Lapáš NIT); lumera (St. Hory BB); numierko s. zdrob. expr.: Muoj goľier má ňísko numierko (Králiky BB)
numer m lat 1. číslo: djte ma pak sobe zapsati, co ty numeri znamenagj (BZ 1749); wětssj numer od menssjho gsy odbjral (LU 1775); Joannes Janos, Susanna žena geho, pregssly pod druhy numer (PREŠOV 1786); numer robotnjka, to gest personi, kde a pri ktereg robote anebolissto banyi se pridržuge (ŠTÍTNIK 1787); kdo geden numer wiwoly (NJ 1785-88) 2. mat číslica: zlomek s menssjma a přineymeněj s dwůma numery pjsati musýss (LU 1775)