rošták1 i roštár m. vyššia nádoba (obyč. hlinená) s uchom na tekutiny, krčah: rošták (Pečenice LVI); roštár (Pukanec LVI)
roštár p. rošták1
roštár m robotník pracujúci pri pálení rudy: rosstář: robotnjk wůkol přepalowánj rudy pracugjcý (LZ 1775); -sky príd: modlitba rosstáře: gá bjdný a hřjssný člowěk, w mém stawě rosstárskem, prácne hledám a w potu twáři swé dobýwam sobě y mým milým domácym chleba potrebného (LZ 1775)