šic cit. vyj. odháňanie (mačiek)
šic cit.
šič šiča pl. N šiči m.
sic! [sik] prísl. ‹l› kniž. tak, takto (upozornenie, že príslušný text je správne, presne odpísaný); hľa, pozri, všimni si (upozornenie na dôležitosť niektorých pasáží textu)
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
šic p. heš
šic cit. vyjadruje odpudzovanie, odháňanie (obyč. mačiek): Vše pretrhla spev výkrikom na mačku. — Nina, šic! (Tim.) šicí, správ. šijací (stroj)
síce, sic I. spoj prir 1. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí, tvorí spojkové dvojice síce ... ale: telo pak me chcem a zadam, aby do zemy, s ktereg wzano gest, pocztywo sycze, ale bez welkeg utrowy a pompy pochowalo (BRATISLAVA 1667); mala sic twar malowanu, ale w srdcy zlosti (GV 1755); robota se syce začala, ale pro predgmenowanu prekažku zanechana byla (BELÁ 1773) 2. v spojkovom výraze a síce má vysvetľovací, bližšie určovací charakter: hogna hostina skwostne ma gedla, ne bez zweryny, a sjce rozlične fogasse (KoB 1666); Jano Uhliar kupil yrek yrekom dwa taliky: geden od Maczaka a druhi od Sudy, a to syce za fl 4 d 30 (OČOVÁ 1692); aby se huffy na gisté mjsta w kostele poradne rozdelili, a syce osobitne mužowé od ženského pohlawj (UKK 1768); kvetini na lahodnem teplom čase, a sice wečerom se presadzouat magj (PR 18. st) II. čast pobáda na súhlas s hovoriacim, zaiste, pravda: tak jest síce, tak, že lepšie se drevo v zime kála (ASL 1672); qvidem: syce, zagjste (KS 1763); tak jest síce pravda, štestí jest dobrý host (ASL 1781)
šic cit obyč. vyj. odháňanie (mačiek ap.), hybaj preč: šic, kocúr na myši (ZL 1759-56); mne s posmechom reknuwsse: ssic! (s. l. 1761)